Absolútne obyčajný dedko

Určite aj vy občas natrafíte na nejakú chodiacu, či sediacu anomáliu. Teda na človeka, ktorý sa absolútne líši od skupiny, ktorej je členom. Ja som mal v prvý deň roka šťastie. Stretol som dedka dôchodcu. A ak naozaj platí “ako na nový rok, tak po celý rok“, už teraz sa môžeme chystať na rozsiahlu technologickú asimiláciu starších občanov Slovenskej republiky.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Absolútne obyčajný dedko. Stojí na autobusovej stanici spolu s ostatnými cestujúcimi. Díva sa sem a tam. Asi hľadá autobus. Oblečenú má hnedú zimnú bundu. Mám pocit, že je akýsi znechutený. To už je raz tak. Ja v jeho veku asi tiež nebudem životným optimistom. Absolútne obyčajný dedko. Stojí a pozerá. Chvíľu ho nemám na dohľad, pretože ma zaujala postava s plechovkou v ruke. Už je blízko. Akosi sa však zamotáva. Chodí nejako neusporiadane. Akoby bola pod vplyvom niečoho silnejšieho. Už je pri mne. Mám pravdu. Tá postava vidí náš svet trochu inak. Dvojmo. A čo robí absolútne obyčajný dedko? Prechádza sa a pozerá.Objekt môjho výskumu sa začína mrviť. Niečo hľadá. Asi vreckovku.. Naozaj vyzerá, že ju potrebuje. A nie je jediný. Zdá sa mi, že po bujarom Silvestri sme všetci akosi nachladli. Dedko sa na chvíľu vytáča takým smerom, aby na neho nebolo vidieť. Asi si naozaj chce vyfúkať nos. Ešte stále sa však rukou prechádza kdesi v útrobách zimnej bundy. Netuším, čo mu to tak dlho trvá. Vreckovka je predsa nápadná a neprehliadnuteľná vec. Najmä v obyčajnom vrecku.Autobus stále neprichádza. Ostávam pokojný. Už som si na to zvykol.Pohľad mi zase skĺzne na dedka. Už sa nemrví. V ruke drží maličké slúchadlá. Pomaly si ich zasúva do uší. Usmieva sa na mňa. Akoby vedel, že ho sledujem. Akoby chcel zapadnúť medzi nás, medzi mladých. My ho radi privítame. Do partie predsa potrebujeme aj skúsené duše. Tie naše sú občas slabé. Možno sa však usmieva iba preto, lebo hudba zohrieva celý ten čas aj moje uši. Teraz sme dvaja.Absolútne obyčajný dedko. Už sedí a počúva. Vystupuje. Asi ho už nikdy neuvidím.