Prebudili sme sa
na hranici poznania.
Zistili sme,
že už dávno sme hranice prekročili
a poznanie nebolo nikdy bližšie
našich sŕdc
ako dnes.
A lúče slnka hladili nám kožu.
My neschopní pohybu
sme tam len tak ležali,
pozerali očami zvedavými,
ústami pootvorenými,
túžiac vedieť všetko.
Dnes.
Akoby sa svet zastavil.
Na chvíľu,
akoby čas prestal existovať.
Vo chvíli
keď najdôležitejšie je cítiť tep jeho srdca
a najintímnejšie hladiť jej vlasy.
V tej chvíli neexistuje nič,
čo by zlomilo puto večnosti.
A tak sme pochopili jednu z nepochopených právd života. . .
Dnes.
. . . . . . Akoby sa svet zastavil. . . . . na chvíľu. . . . . akoby čas prestal existovať . . . . .






