Ahoj,
viem, že ma učíš.
Koniec koncov - každého z nás.
Niekedy ti nerozumiem,
ale to bude tým,
že nerozumiem sebe.
Občas mám chaos a strácam vieru.
Inokedy ťa milujem
so všetkým, čo prinášaš a rozumiem všetkému.
To bude asi vtedy, keď precitnem do plnosti svojej jedinečnosti
a objavím božiu iskru v sebe.
Aj som sa ťa pýtala,
prečo ju potom opäť stratím a ty si mlčal.
Rozumiem,
vo významných učeniach si len tichý pozorovateľ.
Tak som dnes precitla do poznania,
že ty si všetkým.
Aj mojou pochybnosťou,
aj mojou vierou,
aj mojou láskou,
aj mojou nenávisťou,
aj mojou pokorou,
aj mojou pýchou…
všetko to, čo viem vyjadriť,
aj to, čo slovami a hlavou neviem uchopiť.
Precitla som do dnešného dňa
a uvedomila si,
že ja som ty a ty si ja.
A kto vlastne sme?
Dobre, neboj sa, neprezradím,…
Ja viem, že ty nás to všetkých naučíš.
