Písmo:
A-
|
A+
Už vieme,
že stojíme pred tisíckou dvier,
no nevieme sa rozhodnúť,
do ktorých vojdeme.
Nevieme,
v ktorých sa skrýva ružová záhrada,
ktorá nám oblečie šaty,
radosti a šťastia.
Sme nútení prijímať všetko,
a zároveň nič.
Keď nás blízkosť vzďaľuje,
a vzdialenosť zbližuje,
zatvárame oči pred spomienkou,
a viac nejde o to čo chceme,
ale o to čo vydržíme.
Ostrie žiletiek,
potrhané dúhy...
..tam sa rozprávka končí,
a začína život.
