Písmo:
A-
|
A+
Predbiehala som čas
a on ma dobehol
Za kabát ma ťahal, nosom až k zemi
oj, či odrela som si kolená
Až z duše
prvýkrát, azda, plakala som od bolesti
je jedno, že bola som už dospelá
Keď doteraz nemohla som plakať
lebo náhlila som sa učiť život
ako diať sa má
Tuším sa aj zasmial, keď som dopadla
Ach, toto sa stalo neraz
že náhlila som sa do zbláznenia
ale kam?
Na toto odpoveď nemám
Avšak už tuším, o čo tu išlo
lebo po slzách Slnko vyšlo . . .
Predbiehala som čas
a on ma dobehol
Obaja zastavili sme lapajúc dych
a on na mňa vyblafol:
„Život sa deje a Ty utekáš
nerozumiem Ti,
veď ja Ťa milujem tu a teraz.“
