"Ak chceš lásku, musíš láskou byť."

Všetci, ktorí patria alebo patrili do nášho života, do neho vchádzali s určitým odkazom alebo posolstvom, ktorý sa týkal rovnakým dielom obidvoch partnerov. To ako komunikujeme, starostlivosť, pozornosť, prejavy emócií a veľa ďalšieho, čo tvorí vzájomnosť a vzťahovosť, to je vodítkom zistenia, ako sme na tom predovšetkým my sami voči sebe. Partner je figúrkou, ktorá nám ukazuje naše skryté motivácie, bloky, komplexy a ďalšie nevyjadrenia našej bytosti. Toto uvedomenie prichádza po prežití mnohých skutočností, v ktorých sa prvotne snažíme zmeniť toho druhého. Priblížiť ho k nášmu obrazu, aby bol kompatibilnejší s tým našim a náš vzťahový zážitok sýtejší a čistejší. Je dosť možné, že by sme sa dostali k astronomickým číslam, keby sme chceli zmerať energiu, ktorá bola vyplytvaná na to, donútiť toho druhého k tomu, aby spravil náš vlastný život šťastnejším. Jeho dar v podobe nevšímavosti, nelásky či nezrelosti ku vzťahu sa pre nás stáva vodítkom, ktoré nás prevedie bludiskom našej bytosti a k pochopeniu, že pokiaľ sebe samému venujeme to, čo považujeme či potrebujeme od druhých, náš osud sa zmení. Pretože zákon príťažlivosti nám hovorí jasne : „Ak chceš lásku, musíš láskou byť.“ Niektorí oponujú tým, že sa starajú, milujú druhého ale dostáva sa im naspäť len nevdačnosť, pohŕdanie a samota. Otázkou zostáva, či to, čo ponúkajú, nie je len náhradný program, ktorý z druhých môže činiť obeť, len figuranta pre ich potreby byť užitočný. Či to nie je len snaha zaplniť život niekým tak, aby nebolo vidieť rozsiahlu vnútornú prázdnotu alebo chronickú životnú nudu. 
Otázkou zostáva, čo môžeme urobiť pre seba samého? Nástrojov poznania je veľa. Niekedy sa potrebujeme zorientovať sami v sebe. Potrebujeme sa poradiť. Zistiť v akej životnej fáze sa nachádzame a čo je potrebné zmeniť. Ale nemôžeme očakávať harmonický vzťah a život, keď sami so sebou, vo vnútri, nie sme spokojní. Nemôžeme meniť druhého človeka na obraz, ktorý sme si vyskladali v hlave, v ktorom sme si ho zidealizovali, pretože každý je individualita. Buď ma prijmeš takého aký som, alebo nechaj priestor niekomu inému, kto hľadá skutočné životné hodnoty a kvalitu, nie kvantitu estetických obrazov. Nemôžeme dúfať, že do toho padneme - nespokojný sami so sebou, nemilovaný sebou samým a ten druhý nás urobí šťastným. Takto to proste nefunguje. Aj Nietzsche zdôraznil, že sa musíme naučiť milovať seba zdravou láskou. Vtedy vydržíme byť sami sebou a už nikdy nebudeme musieť vo svete blúdiť. 
Veď nikto iný Ťa nezachráni. Iba Ty sám. Nikto iný nemôže. Nesmie. Ty sám musíš kráčať tú cestu. (Budha)