To, čo potrebujeme pre seba urobiť je stať sa vedomými, bdelými k sebe a k svetu. Čo to znamená?
V prvom rade si potrebujeme raz a navždy uvedomiť, že za náš život sme zodpovední my sami – všetko príjemné aj nepríjemné, čo v ňom je – sme si (spolu)vytvorili my sami. Keď sa pýšime úspechom, nemáme problém postaviť sa a hovoriť o tom, že TO MY SAMI sme toto dokázali, vytvorili. Keď sa však má jednať o naše „ťažkosti“, okamžite zareagujeme tak, že „predsa toto sa ma netýka to ten druhý mi toto spôsobil, ja som v tom úplne nevinne“- takže riešenie problému odsúvame od seba (mimo seba) – zodpovednosť za to(náš život) dávame do rúk niekomu inému.Tu sa nechceme s hrdosťou postaviť a povedať: „áno, aj toto som ja sám dokázal vytvoriť – avšak nepáči sa mi to a preto idem nájsť spôsob, ako to zmeniť“. Chápem, aké ťažké je priznať si to. Aj ja som bola naučená “musíš byť bez chyby, inak z teba nič nebude”. Pretože byť „chybný“ je zlé – naučili nás. Nezazlievam. Som vďačná všetkým, pretože rozumiem, že robili to najlepšie, čo vedeli. Ja dnes ale verím tomu, že chyby neexistujú! Existujú lekcie, ktoré nám pomáhajú rásť, ak si to sami dovolíme. A dospela som k tomu na základe svojich skúseností. Viem, že ide o systém presvedčení, ktorý tu bol dlho ale mne uzž neslúži - vedome z neho vystupujem. S láskou a rešpektom k predkom.
Ak sa nám nepáči náš život tu a teraz – pozrime sa na to, prečo a ako sme si ho takto vytvorili. Opýtajme sa samých seba, či to takto chceme ďalej - či toto je to, čo chceme žiť v budúcnosti. AK NIE – konajme! Nájdime spôsob, ako zmeniť svoje myslenie, cítenie, konanie. Pretože toto je naša osobnosť. A naša osobnosť tvorí našu realitu = náš život. Takže cesta von z „nešťastia“ vedie cez porozumenie nevedomých, negatívnych, nezdravých, nepodporujúcich emócií, skúseností, prežitkov minulosti (zranenia)... aby sme si dokázali VEDOME vybrať a zvoliť, ktoré emócie, myšlienky, konanie je pre nás ZDRAVÉ a podporujúce a CHCEME to vo svojom živote mať a vytvárať.
Práca na sebe vyžaduje náš čas, energiu, odvahu, silu... nedeje sa to zo dňa na deň. Hlboká práca vyžaduje trpezlivosť, porozumenie, súcit. Toto je proces, ktorý je na celý život. My nemôžeme očakávať, že za týždeň budeme žiť úplne iný život, ako sme žili desať, dvadsať, tridsať rokov... To nie je možné. Ak sa rozhodnete vykročiť na cestu poznania seba a cestu premeny... majste súcit so sebou samým. Je to skutočne veľmi dôležité a viem o čom hovorím, pretože som mala rovnaké očakávanie. Myslela som, "šup šup" za týždeň budem iný človek a budem mať presne to, čo chcem. Áno tie zmeny sú viditeľné zo dňa na deň - ak však očakávam, že bez môjho pričinenia zotrvajú "len tak samé" - padnem do starých koľají. A ja som padla (aj padám) neraz späť... pretože si zabúdam uvedomovať, akú významnú prácu vykonávam, koľko si to vyžaduje súcitu, lásky a trpezlivosti.
Osobná transformácia je neustále zvedomovanie si toho ako myslím, cítim, konám. A rozhodovanie sa, či to, čo je teraz, mi slúži alebo nie. Ak nie, pracujem na zmene... k lepším zajtrajškom, k vedomému bytiu...
Pretože nikdy nie j eneskoro stať sa najlepšou verziou samého seba.
