Dreams are the answer

Sny sú niečo ako spomienky na budúcnosť. Paralyzujú ťa. Nehýbeš sa a predsa si niekde na mieste, ktoré tvoja duša vyhľadáva a beháš. Náhliš sa za miestami, za ľuďmi, ktorí v tebe zanechali toľko emócií. Tvoja myseľ blúdi a hľadá odpovede na nevypovedané otázky, ktoré za sebou zanechal deň. Vidíš seba v budúcich životoch, len spútaného okolnosťami, ktoré sa už stali. Aké zvláštne spojenie. Kráčaš v ústrety skutočnosti, ktorú chceš zmeniť a sleduješ ako strácaš kontrolu nad svojou mysľou a telom. . A ten príbeh sa odohráva znova. Vidíš sa tam, pozerajúc na to inak. Lomcuje tebou strach, hnev, láska, možno nenávisť. Zrazu to všetko dáva zmysel. Máš odpovede, ktoré sa pred tebou ukrývali. Tajuplné slová a symboly, ktoré jasne ukazujú kam to bude smerovať, aká je situácia a ako skutočne vyzerá tvoj život v tebe. Nevieš prečo vidíš tie obrazy. Nechápeš súvislosti medzi nimi. Ale si tam. Snívaš o spomienkach na budúcnosť. Tam vždy dostaneš svoje odpovede na nevypovedané otázky, na zamlčané pravdy a nejasnú budúcnosť prítomného okamihu. 

Stála som tam. Medzi ruinami domu. V prachu, ktorý sa vám dostáva až pod kožu a potom nejde zmyť. Všade bolo ticho a na stene boli vylepené fotografie, ktoré zapadli prachom. Jedine okná boli úplne čisté. Ten výhľad do neznáma bol jasnejší než oko dokáže zazrieť.
„Pani, ten gauč môžeme zložiť tu?“ „Myslíš si, že sa sem ten kvet bude hodiť?“ „telka pôjde určite na stenu.“ „ aj toto veľké zrkadlo si tam prosím" "áno, dnes varíš ty" "veď ten obraz je hrozný, vôbec sa sem nehodí"  
Tie obrazy, hlasy. . všetko bežalo okolo mňa až sa to úplne vytratilo. Precitla som a dívala som sa z okna na lesy a vysoké kopce. Prievan. Prach sa zdvihol a celé to zrazu vyzeralo ako hmla. Iba tie kopce boli viditeľné. Poobzerala som sa okolo seba. Ale už som nevidela nič. Ani tie fotografie. . 
 Všetky spomienky zapadli prachom. A budúcnosť bola jasnejšia než slnko nad horizontom.