Keď sa ma raz jeden múdry človek opýtal, či som to skutočne ja, nedokázala som mu odpovedať. Pravdou je, že v tej podstate, niekde hlboko vo vnútri, som to bola stále ja, rovnaká, nezmenená. Ale moje vnútro kričalo. . od bolesti. Dívala som sa na svet rovnakými očami, vnímala to všetko, čo sa deje a nedokázala sa tomu postaviť.
Veľmi som chcela.
Lebo niekedy sa stáva, že nás život postaví do situácií, ktoré si neželáme. Zmení nám našu cestu a nedovoľuje nám vrátiť sa späť. A my dúfajúc, že vysliší naše želania, ktoré so zdvihnutým zrakom k nebesiam vyslovujeme každú noc, stojíme na tom mieste, pretože sa bojíme ísť ďalej.
Aj ja som sa bála. Ale dnes tomu rozumiem. . .
Nemôžu vás súdiť za to, čo cítite. Nemôžu vám zakázať, aby vaše srdce milovalo, rovnako, ako vám nemôžu zakázať dýchať. A aj keď budete chcieť ísť proti nemu, nevydržíte. Pretože ono si vyberá samo. A skôr či neskôr vás zlomí a vy urobíte to, čo cítite. Bez ohľadu na to, koľko vás to bude stáť a koľko obetí za sebou necháte. Ale to neznamená, že ste zlým človekom. Vy len chcete byť šťastní.
. . a ja tiež.
"Jeden život, jedna šanca, jeden príbeh. . "
Iba jediný krát žijeme. Iba jediný jeden krát môžeme prežiť svoj život, tak, ako si želáme. Tak... skutočne žijeme tak, ako chceme ?