Keď sa prestaneme starať o to...

Neľahká úloha, ak sa od nás očakáva, že budeme spĺňať mierku dokonalosti, ktorú pre nás pripravili ostatní. Túžime sa im zapáčiť, získať lásku, ocenenie, uznanie, podporu. Prirodzene. Ale čo ak je to, po čom túžime my - iné, ako to, čo okolie od nás očakáva? Poprieme svoju dušu? Uzavrieme „obchod lásky“? Dovolíme si nadiktovať, ako máme žiť, tvoriť, byť...? ...len preto, aby sme získali „niečo“ čo sa na lásku len podobá?
Láska je sloboda. Rešpekt k jedinečnosti každej bytosti. Rešpekt k jej ceste, skúsenostiam, zážitkom i rozhodnutiam. Rešpekt k slobodnej voľbe – ísť a tvoriť to, čo práve v tejto chvíli potrebuje. Je to skúsenosť duše.
Čo sa stane ak sa vzdáme všetkých očakávaní? Čo sa stane ak si dovolíme slobodu? Ak prestaneme diktovať sebe a iným ako by sa mali správať, čo by mali hovoriť, ako by mali vyzerať, ako konať, ako sa rozhodovať... Čo sa stane, ak sa prestaneme starať o to, čo si o nás myslia ostatní a budeme žiť tak, ako skutočne vo svojom srdci túžime?
Niekedy sa objaví ujo strach a povie: „ale čo ak.... toto tvoje rozhodnutie bude nesprávne?“ Čo ak ...
Žijeme uväznení vo svojej vlastnej mysli, ktorá nám premieta všetky možné scenáre o tom, ako by to mohlo byť. Nikdy nebudeme poznať výsledok, kým nevykročíme vpred, kým nevystúpime z toho zdanlivého bezpečia v ústrety svojej skúsenosti.
Skúsenosť.
Bude to len skúsenosť duše.
To myseľ sa hrá na sudcu – rozhoduje o tom, čo je správne a čo nie, čo je dobré a čo nie. Všetko je len skúsenosť, ktorá prináša hlboké uvedomenia. Vo svojej podstate je všetko neutrálne.
Ak nevypočujeme volanie svojej duše, ten tichý hlások vo vnútri, ktorý šepká, aby sme konali, aby sme vykročili, aby sme to skúsili... nebudeme poznať esenciu tejto skúsenosti. Každý z nás žije vlastný príbeh, v ktorom zažíva jedinečné skúšky. Každý vníma ten tichý hlas vo svojom srdci, ktorý presne vie, čo potrebuje práve teraz v tejto chvíli pre seba urobiť. My sa však staráme o to, ako by to vyzeralo v očiach iných. Nechceme sklamať. Nechceme byť „ten zlý“ v očiach iných. Máme z toho strach. Ak by sme boli „tí zlí“ nedostali by sme to, čo očakávame...
Ale čo ak by sme prestali očakávať a proste len žili seba?