Ja som sa na ňu pozrela. Kráčala chodníkom. Hoc bola neviditeľnou pre tento svet. Oči sudcu by ju zavrhli.
Ja pred rokmi by som ju zavrhla. Odsúdila. Opovrhovala. Cítila by som sa byť väčšou. Ja by rozhodla, čoho je hodná.
Ja som sa na ňu pozrela.
Ona zastala. Usmiala sa.
“Čo dnes bude disko?”
- opýtala sa ma
Nie, to si nemyslím, pani, dnes je len utorok, disco býva až piatky.
“Môžem ísť bližšie k tebe?”
- opýtala sa.
Môžte. Prekvapila ma moja odpoveď. Prečo som to povedala? Veď je to žena bez domova, je špinavá, nepoznám ju, čo ak mi niečo urobí…
Tento vír myšlienok v mojej hlave išiel automaticky popri tom, ako kráčala ku mne. Bolo to však moje rozhodnutie. Cítila som chaos.
Zastala vedľa mňa.
“Môžem vám niečo povedať?”
- pravdaže.
“Bolí ma srdce, veľmi ho milujem. Neviem kde je. Dlho ho hľadám. Neviem kam mám ísť.” Plakala.
Ako je možné, že táto žena stojí vedľa teba Maťa? Prečo ti to hovorí? Čo to má znamenať? Ty sa s takýmito ľuďmi nemáš rozorávať. Prečo? Opýtala som sa v duchu sama seba.
“Mrzí ma to. Ja som len takto. Špinavá. Som aj opitá, ja viem. Ja viem. Sama si to robím. Ale ja ho milujem. Tak ma bolí srdce. Ja ho neviem nájsť.”
- plakala.
Ja som ju uvidela.
Ženu, ktorá má zlomené srdce. Ženu, ktorá cíti bolesť. Ja som jej rozumela.
‘Aj ona cíti bolesť. Aj ona chce byť videná a počutá. Aj ona chce byť milovaná.’
Poznala som ten pocit. Kto ho pozná? Kto pozná bolesť zlomeného srdca? Kto pozná pocit, keď ho nevidia a nepočujú? Kto pozná túžbu byť milovaným?
‘Aj za ňou je príbeh. Aj ona bola dieťaťom. Dieťaťom, ktoré túžilo po láske. Možno ju odvrhli. Možno nad ňou zlomili palicu. Možno jej ubližovali. Možno ju odsudzovali. Možno jej lámali srdce. Možno nemohla inak.´
Za nami sú príbehy. Príbehy zlomených sŕdc, detí túžiacich po láske. Čo sme schopní urobiť pre lásku? Pre pocit, že nás uvidia a budú počuť? Čo sme schopní urobiť z bolesti? Aj odsúdiť a zavrhnúť, aj závidieť a znevažovať. Aj zabudnúť, kto skutočne sme.
Aj nevidieť, hoc sa pozeráme.
Sú príbehy,ktoré neuvidíme, aj keď sa budeme dívať… Ak sa budeme dívať len očami.
Moje srdce ju videlo. Moje srdce ju počulo. Moje srdce jej rozumelo. Rozumelo žene, ktorá mala zlomené srdce. Žene, ktorú nevideli a nepočuli, pretože jej podstata bola ukrytá hlboko vo vnútri nej.
To podstatné, je očiam neviditeľné…
Pochopila som.
