Keď bola malé dievča, túžila po bezpodmienečnej láske. Byť milovaná. Byť prijatá. Bezpodmienečne, taká aká je. Aj s krivými nôžkami. Aj s riedkymi vláskami. Aj s emóciami, ktoré denne prežívala. Aj s vlastnosťami, ktoré mala či nemala. Túžila po láske, ktorá bola plná podpory, súcitu, starostlivosti a najmä prijatia.
Prišla na miesto zvané život. Nepoznala to tu. Prišla sem objavovať, spoznávať, učiť sa o sebe i o svete. To, čo potrebovala, bolo bezpečie, v ktorom toto objavovanie mohla uskutočňovať.
To, čo objavovala, sa jej nepáčilo. Necítila sa bezpečne. Bola vystrašená, smutná, nešťastná.
- „Ja nie som pre nich dosť dobrá“ hovorievala si, „nestačím im“ „Ja ich milujem ale ich lásku... tú si musím zaslúžiť“.
Som nízka, som tučná, nemám dosť husté vlasy, neviem spievať, nemám jednotky zo všetkých predmetov, nesmiem plakať a hnevať sa, nemám právo na svoju pravdu,... takto ma nechcú.
- „Ja pre nich nie som dosť dobrá“ opakovala si.
Nenávidela sa za to, že má riedke vlasy, nemala rada svoje telo, usilovala sa o robenie vecí, ktoré boli dôležité pre iných, ale jej dary a talenty boli úplne inde, ona ich nemohla vidieť, pretože sa zameriavala na požiadavky okolia...
- „Čo mám urobiť, aby som bola dosť dobrá? Aby ma niekto miloval?“
Vytvorila si zoznam, ktorý túžila naplniť, pretože dúfala, že po ňom dostane to, po čom túži. Zoznam, po ktorého splnení, príde láska. Bezpodmienečná láska a prijatie toho, aká je vo svojej autentickosti.
Lenže snaha tento zoznam naplniť ju odkláňala od tejto autentickosti. Robila všetko to, čo iní očakávali, že by mala urobiť. Napĺňala ich potreby, snažila sa vtesnať do mierky ich dokonalosti, ... každým dňom sa viac a viac vzďaľovala sebe. Svojej pravdivosti. Svojej autentickosti. Až sa úplne stratila. Odpojila sa od seba, od svojho prežívania.
Jeden deň stála pred zrkadlom a netušila kto vlastne je. Čo má rada. Čo ju teší a napĺňa. Necítila nič. Prázdnota. Všetko to úsilie o lásku,...
- „O koho lásku som vlastne usilovala? A prečo som o ňu musela usilovať?“
V ten deň pochopila, že táto cesta, ktorou kráčala, nebola cestou skutočnej lásky. Bol to obchod „niečo za niečo“. Ona už nechcela byť toho súčasťou...
Začala kráčať svojou vlastnou cestou. Postupne...
S láskou, prijatím, pochopením a súcitom.
Vykročila na cestu k sebe.
Život je jej učením toho, kým NIE JE,
aby pochopila, kým v skutočnosti -
vo svojej podstate, JE.