Bol horúci piatkový večer. V nedeľu mala odísť mimo mesta.Sťahovala sa do Bratislavy. Chystala sa oslavovať svoje narodeniny.Mal to byť rozlúčkový večer.Perfektne naladená vymetávala zo skrine veci a nevedela sa rozhodnúť čo si vezme na seba.Chcela vyzerať perfektne.Zvodne. Nakoniec sa rozhodla pre čierne obtiahnuté šaty, ktoré dokonale zvýrazňovali krivky jej tela.Nakulmované blond vlasy, spustené na pleciach vzbudzovali výraz anjela, ale červený rúž potvrdzoval, že dušu ovláda diabol.
"Ha-ha" zasmiala sa pri pohlade do zrkadla. Vedela, že dnešný večer nebude hocijaký.
"Tento večer bude výnimočný"
Potom si vzala kabelku a odišla z domu. V uliciach bolo nezvyčajne veľa ľudí. Po ceste strela veľa známych aj priteľky s ktorými zakotvila v bare. Sadli si do boxu a párty sa mohla začať. po pár pohároch červených strikov prišlo uvoľnenie. V bare sa tancovalo, bolo tam strašne horúco až na nevydržanie, tak sa išla vonku vyvetrať. Sadla si na schody a zapálila si cigaretu. V dialke videla prichádzať známu postavu.
"To snáď nie je pravda"
Ex priatel. Smiala sa aké je toto mesto malé. Po rozchode prestali komunikovať, rok sa nevideli a teraz?! je tu. Náhoda alebo osud ? Spočiatku chcela uhnúť pohľadom, ale poháre strikov urobili svoje. Akonáhle ju zbadal zapichol sa jej pohladom do očí.Premeriaval si ju od vrchu až po spodok al enepovedal ani sprosté "ahoj." Ona ako naschvál hodila svoj uštipačný úsmev. ktorý tak nenávidel.Zišiel dole schodmi a stratil sa v dave. Pomaly dofajčila cigaretu a vrátila sa dole aj ona. Prešlo veľa času a ako nárokom ho nikde nestretla.. avšak náhoda je sviňa. Sadla si za bar a vypýtala si ďalší strik.
"Jeden veľký červený, prosím"
"Dvakrát" ozvalo sa poza nej.
Otočila sa a stál za ňou. Dlho sa na seba pozerali a potom:
"Ahoj" pozdravil.
"Ahoj" odzdravila a otočila sa späť k baru.
"Môžem si prisadnúť" zdvorilo s aopýtal.
"Myslíš, že môžeš?" smiala sa.
"Neviem, pýtam sa" povedal dôležito.
"Tak v tomto prípade môžeš" šibalsky sa usmiala.
"Si tu sám?"
"Uhm, ako prst" začal sa smiať presne tým úsmevom, ktorý kedysi zbožňovala.
Zamrazilo ju.
"Ty si tu sama?"
"Nie s babami"
"Aha, takže dámska jazda?"
"Oslavujem narodeniny" povedala dôraznejšie.
"Viem" odvrkol.
"Ha-ha, Ty si ešte pamätáš kedy mám narodeniny?" provokovala.
"Pamätám, a nie len to..." dodal a zodvihol pohár na štrngnutie.
Spýtavo na neho pozrela, potom zdvihla pohár aj ona.
"Na mňa" povedala s úsmevom.
"Aby si bola stále taká krásna ako dnes" žmurkol.
Odpila si. Nechápala o čo mu ide ale rada pristúpila na jeho hru. Sedeli za barom, popíjali, smiali sa, spomínali. Veľa sa o sebe dozvedeli. Že sa mu rozpadol vzťah, práve ten, kvôli ktorému sa rozišli, pretože ju podviedol. Odišiel pracovať k vojsku a domov chodí len cez víkendy.
S pribúdajúcim alkoholom pribúdali letmé dotyky, pohľady, narážky neskôr návrhy. V bare bolo dusno al enie len to letné.. to erotické, ktoré stále bolo medzi nimi. Len tak medzi rečou jej navrhol aby išli k nemu. Nenamietala. Postavili sa a spoločne odišli. Doma otvoril ďalšiu fľašu vína, ktorá bola tou osudovou. Sama nevedela ako a po chvílu už bozkávala jeho pery. Najprv nežne, potom vášnivo. Veci išli dole, akoby, sami od seba.Dotýkali sa jeden druhého tak nedočkavo.Obaja vedeli ako to dopadne ale ani jeden nepovedal STOP.Zobral si ju na ruky a odniesol do spálne.Tam si ju vychutnal ako ešte nikdy predtým.Každý centimeter jej tela si premeriaval, chcel si pripomenúť vôňu jej tela, jej všetko. Milovali sa celú noc a potom v objatí zaspali.Bolo to milovanie bez citov, bez konverzačných záverov, bez výčitiek - len živočísne telesno dvoch tiel.
Po noci prišlo ráno.Otvorila oči, poobzerala sa dookola.To miesto jej bolo známe.Veľmi známe.Nevedela sa rozpamätať až kým... otočila sa na bok a vedľa nej ležal ON.
"Do riti" povedala po tichu.
Sadla si na kraj postele a začala hľadať svoje veci. Nikde ich nevidela. Nechcela ho zobudiť a tak sa zabalila do paplóna a odišla z izby. Šaty len tak pohodené v kuchyni, topánky v obývačke spolu s fľašou od vína.
"No pekne" zamrmlala.
Začala sa pomaly obliekať. Pred odchodom na stole nechala lítoček:
"Ďakujem za narodeninový darček" posledný krát sa obzrela a s buchnutím dvier odišla.
Viac sa nestretli. Ani nemala potrebu ho vyhľadávať. Definitívne sa rozlúčila so svojou minulosťou a začala nový život, s novými ľuďmi, v novom meste...
