Skutočná láska je len vtedy, ak je bez podmienok.

„Ako chutí moc?“
„Akú moc máš na mysli?“
„Moc vlastniť. Vlastniť toho druhého do poslednej bunky.“
„Neviem.“
Skutočne som nevedela.
Nikdy som sa nad tým nezamyslela. Či je to správne. Vlastniť niekoho. Možno sa to ani nedá a možno áno. Čo znamená vlastniť? Mať toho druhého pri sebe. Poznať každú jeho vrásku, poznať tlkot jeho srdca naspamäť, vedieť ako dýcha, ako rozpráva, smeje sa, ako vás s precíznosťou miluje. . .Nárokovať si na to, aby miloval len vás, aby jeho srdce tĺklo len pre vás. ?!

Keď sa dvaja ľudia milujú, robia zvláštne veci. Robia pre seba všetko, skutočne všetko. Keď je to všetko ešte čerstvé, sú schopní a ochotní robiť kompromisy, neustále sa bozkávať a objímať, dávať si najavo, že to je ozajstné, nefalšované.
Často krát sa však stane, že z lásky, tej obrovskej lásky a zamilovanosti zostane zvyk. A ľudia dokážu spolu fungovať ale už tam nie je vášeň, porozumenie, iskra. Vytratí sa to. Žijú v kruhu povinností, stereotypu, nudne. Odcudzia sa, nemajú spoločnú reč, už si viac nedokážu k sebe nájsť cestu.
Alebo . .sa z lásky stane zlatá klietka. Keď jeden má pocit, že vzťah je o zákazoch a príkazoch ( na druhú stranu sa tomu druhému dostáva všetko, čo chce, čo sa vo vzťahu má). Ten pocit, že sa musí robiť len to, čo sa povie. Že žena patrí do kuchyne- volajte ma žienka domáca a muž je ten, ktorý to všetko ťahá a nosí domov peniaze. Kravina. Kedysi to tak fungovalo, nehovorím, že nie. Myslím tým to, že žena nemôže skoro nič, nemôže pracovať viac, nemôže zarábať viac a pod. Možnože aj teraz sú rodiny, ktoré to takto majú ale.. sú šťastné?!
A potom je tu ešte tretia varianta. Z lásky sa stane ešte väčšia láska, väčší rešpekt voči partnerovi/ke, nevytratí sa porozumenie, nevytratí sa vášeň, skôr by som povedala, že sa rokmi prehĺbi. A toto je, prosím pekne, rozprávka. Väčšinou ju vidíme v romantických filmoch so šťastným koncom. Ale aj výnimky existujú a takéto vzťahy sú niekedy reálne. Šanca je asi tak 1: 1 000 000.

Nech už je to akokoľvek a vzťah je akýkoľvek jedno viem určite:

„Vieš.. Nemôžeme vlastniť toho druhého, pretože nám nepatrí. Môžeme ho len milovať, rešpektovať, vážiť si ho, dávať mu lásku, . . . Každý vzťah je vzácnosť. Je to priestor, kedy zdieľame život, myšlienky, čas, emócie s niekým iným. Ten druhý človek je našim zrkadlom, v ktorom sa vidíme. A jediným zdrojom všetkého je láska. Je to energia, ktorá v nás pulzuje. Avšak. . skutočná láska je len vtedy, ak je bez podmienok.“