XXI

. . Ak by sa ma vtedy opýtali „ prečo?“ nedokázala by som im dať odpoveď, s ktorou by sa stotožnili bez toho, aby pátrali po príčine. Nie preto, že som si nebola istá svojimi citmi a ani nie preto, žeby som sa bála toho, čo bude nasledovať. . ale neodpovedala by som, pretože vtedy, v tom momente, to nebol ten správny čas na naše šťastie.
V ten deň, keď ma odsúdili, keď už bolo nad slnko jasnejšie, že city neokašlem a jediné možné riešenie je ísť s pravdou na povrch, som vedela, že čokoľvek sa stane, akokoľvek bolestivé to bude, bude to stáť za to! Že aj keď zostanú obete, v konečnom dôsledku budem víťazkou. A nejak tak, to aj bolo. . veľa sĺz, veľa vulgarizmov, možno by lietali aj facky, keby som tam bola prítomná ale ten pocit, ktorý prišiel, ten balvan, lebo to balvan bol, ktorý mi padol zo srdca bol silnejší než čokoľvek iné. Nie. Necítila som sa vinná, za to, čo som robila. Necítila som vinu za to, že robím to, čo cítim aj keď to nebolo veľmi s kostolným poriadkom. Keď som sa niečo naučila, tak to, že život je sviňa a ľudia tiež. A keď chceš prežiť, musíš bojovať, lebo svet patrí tým, ktorí sa z neho neposerú. Nejak takto si to pamätám a pevne sa toho držím. A ja som bola tou sviňou, ktorá si kradla svoje šťastie potajme, vždy keď to bolo možné. Zakaždým s príchuťou strachu z toho, že to praskne, s vášňou šelmy, ktorá čaká na svoju korisť a s láskou ženy, ktorá miluje viac ako vesmír dokáže uniesť. Keď žijete na hrane zistíte, že život je veľmi vzácny a každá minúta pre vás niečo znamená. Keď v noci ťukáte do mobilu a dohadujete si stretnutie s mužom, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou miluje vás a vy jeho, len akosi ste v živote stratili spoločný smer, každá sekunda je večnosťou. A keď sa už konečne stretnete a viete, že máte len pár minút, každá minúta je sekundou . Preto si kradnete bozky a jeho vôňu, ktorá je vašou drogou, lebo netušíte, kedy sa znovu stretnete. Chce sa vám plakať a smiať zároveň. Srdce vám bije kdesi v krku a telo sa vám chveje. On vás drží pevne v náručí a dáva najavo svoje chcenie. Dívate sa na seba a v očiach máte obidvaja napísané. . všetko. Roky mlčania, prázdnoty, výčitiek a nevypovedaných slov, roky trápenia, bolesti, vášne, lásky vás dvoch. Neviete sa od seba odtrhnúť, pretože túžite byť bok po boku, jeden vedľa druhého. Čakáte a ani neviete načo. Tvrdíte, že vám nezáleží na ostatných a napriek tomu im podriadujete svoje rozhodnutie. Trpíte pre šťastie druhých a zabúdate na to svoje. Presne tak to bolo. Trpela som. Dlho a veľa. Ale nebyť toho ... nepoznala by som vzácnosť momentov. 

Bol čas, kedy sme nechali zvíťaziť naše egá, zabudli na to, aké úžasné je ukázať tomu druhému lásku, a ostali sme porazení. Dnes stojíme vedľa seba, . . . ako víťazi.


Vždy verte tomu, čo cíti vaše srdce a nenechajte sa odradiť. A keď padajú hviezdy. . tak si želajte.