Poznáte ten pocit, keď intenzívne myslíte, na osobu, premýšľate nad tým, čo robí, ako sa má, viete presne a do bodky, čo by vám odpovedala na vašu otázku. . poznáte pocit, keď sme kdekoľvek a akokoľvek ďaleko ale cítime, že tam nie sme sami. Že aj keď tá osoba nie je s vami fyzicky, nesedí vedľa vás keď pijete ráno kávu, keď sa smejete nad vtipmi, ktoré čítate v časopise, ale je s vami. Vždy. . . patrí do vášho života, aj keď v ňom už nie je, cítite ju, a viete, že ona to cíti rovnako. Hovorí sa, že ľudia do našich životov prídu, zotrvajú a potom odchádzajú. Ale to, čo po nich zostáva je pocit. Emócia. Možno zabudnete na to, ako vyzerajú jej oči, keď sa smeje, koľko vrások jej zdobí tvár. . ale nikdy nezabudnete na ten pocit, ktorý ste mali, keď ste s tou osobou boli.
Lebo život sú maličkosti. Úsmevy, smiech, sprisahanecké pohľady, držanie za ruky, objatia. . sú to slzy, strach, bolesť a viera v krajšie zajtrajšky. Znamenia...
Ak to, čo robíme, je dobré, tak sa nám to vráti. A keby aj nie, život si už nájde spôsob, ako nás odvďačiť. Ale ak to, čo robíme, je zlé, máme to spočítané aj s úrokmi. Pretože človek musí robiť chyby, zlé rozhodnutia, musí aj ublížiť druhým, a musí mu byť ublížené, aby si uvedomil, ako bolí zlo. Ale nezabúdajme na ľudskosť a vážme si ľudí, dobrých aj zlých, ktorí nás niečomu naučili.
