Je smutné, že peniaze daňových poplatníkov skončia na účte schránkovej firmy so sídlom vo Švajčiarsku. Ešte poľutovaniahodnejšie je, že odtiaľ pravdepodobne poputujú do vreciek ľudí v štátnej správe, ktorí tento podvod umožnili. Ale viete, čo je jednoducho na zaplakanie? Že už to vlastne ani nikoho neprekvapuje. Štát prišiel o niekoľko miliónov eur? Takých tu už bolo. Vyvodenie zodpovednosti? Nebuďme smiešni. Na Slovensku sa kradlo, kradne a všetko nasvedčuje tomu, že kradnúť sa aj bude. Konfucius, čínsky filozof, by možno pri takejto príležitosti zopakoval svoj výrok: „Spravte to tak, aby sa statočnosť vyplácala lepšie než krádež, a nebude zlodejov.“ Pozrime sa teda na finančnú motiváciu k statočnosti ľudí, ktorí mohli byť zainteresovaní vo „výhodnom“ nákupe nemocničného jedla. Riaditeľ nemocnice zarába podľa pána Googla niečo vyše 2000 eur plus odmeny, vedúci služobného úradu ešte o niečo viac. Ak by sme (čírou náhodou) predpokladali, že v tom majú prsty aj nejakí páni poslanci, rátajme s platom nad 3000 eur. Pre niekoho je to dosť na to, aby dal od nekalých zárobkových činností ruky preč, pre niekoho nie. Alebo jednoducho platí staré známe, že príležitosť robí zlodeja? Možné je aj to, že peniaze nie sú dostatočnou motiváciou k čestnosti. Väčšina ľudí sa už predsa nachádza na vyšších stupienkoch Maslowovej pyramídy a možno majú potrebu uznania, úcty a ocenenia. Môže byť toto kameňom úrazu? Spomínate si na príklad, kedy by verejnosť pochválila nejaký politický krok? Nech sa udeje čokoľvek, vždy sa nájde nejaká skupina spoluobčanov, ktorá to s radosťou ofrfle. V starovekom Grécku boli politici vážení ľudia, dnes ich časť národa nenávidí a ďalšia časť ignoruje. Možno preto niektorí verejní činitelia prižmurujú oči nad tým, akí ľudia sa dostávajú do funkcií, v ktorých ich môže zasvrbieť ruka. A ktovie nad čím ešte.
Ak prestaneme žmúriť oči a zložíme si aj ružové okuliare filozofie, je nám jasné, že takýto vývoj je neudržateľný. Aby sme neupadli do depresie, tešme sa aspoň, že väčšina z nás predražené jedlo z nemocničnej tácky jesť nemusí a môže sa pokojne zamýšľať, prečo sa s verejnými financiami tak nezodpovedne hospodári.
