Lebo ja sa mám

Všetko je piesok. Ide len o to, že keď ti nejaké zrnká ostanú za nechtami, chvíľu podliehaš ilúzii, že niečo trvá. Že niečo je tvoje. Alebo ešte hlbšie. Len tvoje. Ono je to celé len o tom, že ten piesok sa nakoniec vždy vysype. A ty len stojíš s prázdnymi rukami. A máš len sám seba. Alebo celkom nič.

Nataša sa často prehŕňa veľkými kôpkami teplých pieskových zrniek. Skoro pália. Má ich plné priehrštie. Zovrie dlane. Pocit šťastia. Ale zrnká sa sypú...

..... ... ...... ......... (sakra tá gravitácia).

Je jej z toho smutno, no strašne sa smeje. Lebo ona sa má.