...ako keď sme chodili s otcom na huby. do husarice. skoro ráno. rozospatá tma. chladno a veľké gumáky. na lade nive. potom pešo hore horou. strmo. zima, mokro, hmla. presvitajú prvé lúče slnka pomedzi stromy. hľadáme vo vlhkom ihličí, lístí, pod ťažkými vetvami. husto pozeraj maťka. radí mi oco. vie lepšie husto pozerať, lebo rýchlo nájde prvý dubáčik. po polômsky tvrdoš. vyzliekame vetrovky. začína byť teplo. sme hore na slnečnej lúke. tu dakedy chodili ňanko kosiť. sená chystať, hrabať. a tam chodili piť. je tam studnička s chladnou vodou. mám spotenú tvár. s pár škrabancami od švihnutia vetiev. ruky mi voňajú horou. za nechtami mám jej kúsky. nachádzam hríbik. veľmi sa teším. opatrne, zospodu ho vypáčim. je krásny. ako všetky. poobzeraj okolo, či nemá párik. keď sa odtúlame od seba, vykrikujeme po hore. máááš? niééé. a ty?...buď keď sú tašky plné, alebo už je k obedu a sparno, alebo jednoducho nerastú, poberáme sa dole. doma keď jem praženicu, sa chválime starkej. očistiť. nakrájať na plátky. vtedy voňajú. už inak ako v lese. mám to rada. aj dusno hore na pôjde, keď ich rozkladám po sieťkach. vedľa sušiacej sa dúšky. vedľa krosien. popod osie hniezda...
