"Vlci! Vlci!! Zachráň sa kto môžeš!" ... začínal môj prednes prózy na základnej škole. som tam stála. vpredu. pred tabuľou a vykrikovala. sa smiali a neverili mi naliehavosť deja. začala som sa aj ja. smiať. bolo tam veľa priamej reči, kým som nakoniec zachránila Sibirôčku. a postúpila do okresného kola...je dobré výjsť na balkón. v noci. a cítiť opraté prádlo. ako vonia. a tešiť sa na Hamburg. a ten dotyk. čo je na dvoch miestach. tu. a tu. iba centimeter štvorcový. 2 cm štvorcové. iba to. nič viac. a občas aj všetko...keď si vezmem svoju hudbu, knižky a čierny zošit, môžem ísť kamkoľvek. hocikam. lebo mám všetko..slnko je všade rovnaké. by som si dala vytetovať na stehno. nikdy som nevedela. čo a kam.
slnko
je
všade
rovnaké
takto pod seba to chcem...písala som si bakalárku. prežívam. ako jednobunkovec. meňavka. keby prišiel niekto do mojej hlavy. a len to skopíroval. aby som nemusela vetu po vete. písať po písmenkách. v hlave to mám celé jasné. len vystrihnúť. a prilepiť...v knižnici. bez radu. na bagete s treskou. v Artfore. Suskind aj Bernieres majú novučičké knižky. som si ich hladkala. na divadle z pasaže. vo vlakoch. pri polguľovitých socíkovských popolníkoch. zelených. na dlhej nôžke. o tieni brezy na stene. nad mrežovaným oknom. o peknej ulici, čo ide centrálne dolu kopcom. o tom kto ma miluje. dedinskí puberťáci. 3-ročný Jurko. vykrikuje zo sna moje meno.a keď vybehne z čiernej drevárne, vraví, že počul nejaké srdiečko. a On. o veľkom daždi. pred kultúrnymi strediskami sú vždy nasadené tieto stromy. tuje. červené víno z plastikového pohárika. a veď herečky vraveli "ideálny muž by mal byť veterinár. kučeraví. dalo by sa s ním bozkávať v posteli. múdry. úzky. modrooký. a kto chytí kyticu.vydá sa za. Vaša Patejdla...
všetko čo treba je iba AHA! po AHA už je všetko jasné. rozdiel medzi pred AHA a po ňom je strašne obrovský. ale samotné AHA trvá stotinu sekundy. mám rada AHA. užívam si ho.
