v strede februára sedeli popri ceste desiatky zmoknutých dravých vtákov. asi boli príliš ťažké na lietanie. v tej hmle. zmoknuté dravce našuchorené...Jurko sa vyplazil spod postele. s líščím chvostom. a dôležito mi šepkal. keď niekto robí niečo zlé, svedomie sa na neho mračí spod postele. a keď sa mu o tom v noci snívalo, tak si to prepol. lebo v očiach má také gombíny. kde si prepína sny. keď sa mu nepáčia. na biely papier mi nakreslil moju planétu. maťa, toto je tvoja planéta. sú tam aj stromy. a komíny. na druhom bielom papieri je mašina. ktorou sa planéta riadi. páčky, šípky, gombíny. to aby na planéte všetko fungovalo...keď snežilo, stretla som v meste autobus. ak ešte chodia autobusy na konečnú ako je Srnková. je všetko vlastne v poriadku...ibalgin zapijem kávou. pozriem či horí. či bude teplo. mačkám dám konzervy z rýb. a budem dúfať. že nedopadnú ako tá báseň * milému napíšem. čo má kúpiť. chlieb, cibuľu, tampóny, ľúbim ťa. a budem sa dlho pozerať na sneh. lebo keď sneží. krajina stíchne. počuť len vtáka. a tiché kone...ženský hlas po poľsky spieva. s ňu wandrujeme teplou zemjou. s ňu wandrujeme teplým krajem. ((piosenka))
*(mačka dovtedy lízala konzervu, kým nezbadala, že líže vlastnú krv)
