Prekvapenia pod strechou konzumu

Často obedujem v pestrej spoločnosti. Nadrezencovou polievkou vedú dvaja zanietení mladí ľudkovia obšírne debatyo Bohu. Hneď vedľa babička nahodená skoro do opernej róby, samoška sklobúčikom elegantne krivká za pomoci barličky s kávičkou v ruke.Zvyšok honosného obedu, rezeň so zemiakmi jej rada prinesie kuchárka.Mať tak jej štýl, jej roky a moderné adidasové členkové ponožky...Vhnedých starých poltopánkach. Obed je udalosť a tak ho treba chápať.Partia beťárskych, mladých deduškov pri piveču v rohu ju aj patričneodmeňuje obdivnými pohľadmi. Počujem ako si šepocú: aká fešanda. Trochu hluku zabezpečia bez problémovrómsky robotníci, s parížskym šalátom a rožkami. Tiež patričnepristrojení, v montérkach a polonahí. Kolorit dopĺňajú úradníci vkravatičkách s kuracinkou na hubách a hŕbou papierou. Veľmi IN je ajdať si tu rande, veď palacinky sú len za sedem sk a kapučínko za 16.Príjemná hudba je občas prerušená hláseniami typu klapka 769 volajtedvadsať osmičku. Nikomu z nás to neprekáža a svorne si všetcipochlipkávame kofolku za bezkonkurenčnú cenu. Vždy je pre mňa udalosť a výnimočná česťpoobedovať si v takejto vyberanej spoločnosti .Veľa sa dozviem a hlavnecítim sa tu výborne. Pri lacnom menu sa totiž dejú zázraky. Mojoušpecialitkou je šošovicová polievočka, no nechodím tam len kôli nej. Za16 sk totiž vždy vyfasujem na tácku aj obrovský kus ľudskosti a pristolíku si z neho rada pomaličky odštipkávam. Nikdy by som totižnečakal, že takéto niečo postretnem na treťom poschodí obchodného domuTESCO.