Zmoknutá ako kurča, totálne nefotognická som sa čvachtala za tým oblúkom s foťákom- vždy pripraveným. Blato po kolená, aj v ponožkách, aj na líci. A vtedy sa to stalo! Slnko sa vydralo odkiaľsi. Otvoril mi bránu farebných mostíkov. Len vbehnúť a byť navždy šťastná. To by ale asi bolo priľahké. Tak som ju aspoň cvakla, nech si tento okamih ukradnem. Pre seba a pre vás. haha tak to sadlo táto otázka.lebo ja a moji kamaráti sme boli dosť mimo z Londýna napríklad..čakali sme niečo svetové-úžasné ...a našli sme všetko maličké, nudné, čudnémalý big ben, všetko komerčné, žiadne čaro, hm asi lepšie to už neviem opísať...Maťapjekné vysielanie....máte hustú hudbičku, som na vás už závislá...phaaaKeď som prišla domov, toto som napísala do jedného rádia a keď mi to prečítali 2 hodiny som tancovala po byte. Potom som obedovala čevabčiči s mamkou, čiernym pivom a cibuľov.Tá dúha je magická. Priniesla šťastie a farbu.Aj keď moje stretnutie s ňou trvalo len pol minútky.Rozplynula sa, odletela tam, kde chodia dúhy odpočívať. Kde si maľujú a renovujú svoje farbičky.Svet zosivel, ale niečo v mojom srdci naopak sfarebnelo.Ďakujem ti dúha!(ale som patetická, čo?)
