nádoba

Držala ju za hlavu. silno. horúčka. taká čo prináša voľný pád. myšlienok. rútia sa príšerne rýchlo. neskutočne dlho sa krútia v špirálach. tie delobuchy o polnoci, tie mala priamo v hlave. otriasali stenami. lebky. nataša cítila každé škrtnutie. pripálenie knôta. hvižďavý let. aj trieštivú explóziu. v strede. strede mozgu. aj ten sírový smrad... stáli pred zamknutým hradom. on držal polku chleba. ona si čítala príbalový leták od tabletky. že aké by bolo? dnes stojí 664sk...v tej izbe kde spievala francúzka. bola trochu zima. a občas nie. vtedy keď rozumela jedli aj koláče. a keď bol jidiš mala zelený sveter...na skale. v ktorej čakajú zatvorení bojovníci. na sitne. kde je istenie ktoré by sa tak už nemalo volať. všade vata čo sa nedá jesť. na vate dúha. a tie božie dietky. tie sa korčuľujú dole na jazere. v sklenenej guli. (keby ju niekto potriasol konečne by snežilo). nachvíľu to skúsili. aké je to byť v guli...