Som doma z dovči, ale o tom inokedy. Dnes ti chcem ukázať sľúbené fotečky z košickej ZOO. Viem, že som ti ich mohla poslať mailom. Ale povedz, už ti niekto venoval celý článok? Tak ja to teraz robím s úmyslom vykúzliť ti úsmev na tvári. Tak takáto seriózne tváriaca sa opica je hneď pri vchode. Je úplne flegmatická voči návštevníkom, vôbec ju nezaujíma ťukanie na sklo. Robí si svoje bez ohľadu na divákov.
Ďalej to už nebude po poradí, lebo neviem presne, čo kde bolo a nechcem ťa zavádzať. Veď si to raz prídeš skontrolovať :)
Všetky zvieratká sú pažroškovia, rýchlo sa naučili v akých vrecúškach im ľudia nosia kŕmenie, ktoré sa dá kúpiť pri vchode. Je to suchý chlebík, jabĺčka, mrkva, kapustné listy. To aby sme ich nekŕmili hlúposťami. Dobrý výmysel. Takže nasleduje skupina jedákov.
Spomínala som ti, že máme aj medveďov. Dosť zle sa fotia, sú ďalej v ohrade a asi sú aj hanbliví. Ten môj sa schoval za strom.
Najnovší prírastok vraj mali tvoriť maličké prštrosíky, ale tie som nikde nenašla. Zato na dospeláka som sa pozrela pekne zblízka. Musím povedať, že pri ten druhej fotke som sa riadne bála, že do mňa zobne.
Veľkú pozornosť vzbudzovali aj levice, majú niečo cez rok. Sú krásne hravé, ale keď je teplo, tak radšej vylehujú ako každý :)
Veľmi sa mi páčil páv a za najškaredšie zviera našej ZOO som vyhlásila fľakatú lamu.
Mojou srdcovkou ale už tretí rok ostávajú daniele. Na jeseň majú aj parôžky, častokrát dobité až do krvi od súbojov. Tie staršie z nich sú celkom krotké, žerú aj s ruky a dajú sa pohladkať. Nie sú úžasné?
Dúfam, že som ťa potešila. Prepáč mi kvalitu fotiek, vieš, že som úplný amatér, čo sa fotenia týka. Ešte mám v zálohe zajačikov z Hornbachu (minule ma upozornili, že je zakázané fotiť vystavený tovar, ale don't worry, stihla som nafotiť všetko, čo som chcela :)
Takže ešte raz ti prajem skorý návrat domov a nech s tebou tá choroba - hnusoba zametá, čo najmenej.
