Môj cyklus (poézie) #1

Po ulici kráča
mysľou vzdialený
tatranský bača,
now biznisman unavený.

Kto už by to čakal
od muža z končín?
Nuž dobre začal
a teraz končí.
Končí s ľudskosťou,
nehrúži ho neistota.
Deň začína ľsťou,
už netrápi ho robota.

Sedí si za stolom
v koženom kresle,
už nie je volom,
dúfa, že neklesne.
A pritom klesá,
klesá on na duchu,
už nie je jak plesá.
Už spáva na bruchu
na vodnej posteli,
trápia ho sny,
že ho deň zastrelí.
Už nie životom vesny
jeho cesta končí.

Ďalší deň bez lásky,
on sa z toho zjančí
v náruči krásky,
za ktorú zaplatil.
Zabúda na samotu,
ktorú nezahatí.

Počúva dnešnú nôtu
a kráča smerom
k úspechu sveta.
O preteky vetrom,
čaká ho odveta.
Bije sa zo svetom
a život prehráva.