Nasprostalý úsmev
žiari ti na tvári.
Nie si parketový lev,
slnko šťastia ťa nepáli.
Rok celý prešiel,
viac si neprišiel.
Nasprostalý úsmev
má teraz syn pliev.
Sama ostala som,
sama s dieťaťom,
nik, nič nie som,
ešte som dieťaťom.
Sladkých mám sedemnásť,
neviem ťa pre nás nájsť.
Chlapi bočia,
keď syna zočia.
Trpkých mám štyridsať -
syn opustil ma,
hneď keď prestal sať.
Život nepustil ma.
Zbitá, zlomená
klesám na kolená.
Pomoc nežiadam,
všetkého sa vzdám.
Troska života,
dianím sa túlam,
ni zbytočná bota,
od každého cúvam.
Na začiatku črievička,
teraz bagandžička.
len jeden ju vodil,
za deň ju odhodil.
Životu, životom zbytočná,
topánočka túla sa.
Už nie je útočná,
neújde mu z lasa.
Po ulici vidieť
to, čo inde niet,
kedysi dve spolu kráčať,
mlákami sa šťastne máčať.
Pár okopaných, šťastných,
túla sa po ulici,
už nie zbytočných,
už sú vo dvojici.
