So stupňujúcou únavou sa moja myseľ zaoberá iba prijemnými vecami, začína sa podobať na čistý list papiera s jemnou šmuhou od pastelu. A práve v takýchto chvíľach sa rodia sny, idey, ktoré ma ženú dopredu. Rodí sa moja budúcnosť. Vymýšľam, čo a ako by som chcela dosiahnuť v profesnej i súkromnej sfére. Super job, ktorý ma aj napĺňa, spoznávanie krajín z Tisíc a jednej noci, sladké objatia pána božského ;) Všetko ide ľahko, všetko je možné. Dostávam krídla, vzlietam do výšin. Dotýkam sa nebeskej klenby a zdravím mojich anjelov - blízkych, ktorí už odišli na večnosť. Podávam ruku Bohu. Je to starý, trochu korpulentný pán so sivou bradou. Sedí na pohodlnej sofa a popíja víno zo zlatého kalicha a zajedá ho medovými koláčikmi.Veľkým oknom sleduje dianie na zemi a tajomne sa pri tom usmieva popod fúzy. Občas vyberie z misky vedľa seba farebnú guličku a hodí ju k nám. Ticho sa prizerám dianiu okolo, v hlave mam tisíc otázok, ale nemám odvahu. Netrúfam si pochopiť hrátky božstva. Niečo sa deje, zvonia zvony a ja sa šmýkam po dúhe dolu na zem. Na jej konci nie je žiadny kotol zlata :( Lenivo otváram oči. Budík je pekelný vynález, čert mi ho bol dlžný.
