1. Keby ste mali popísať samú seba, povedali by ste, že ste...
Chudá | 4% |
Štíhla | 36% |
Silnejšia | 54% |
Tučná | 5% |
Nevie | 1% |
2. Ste spokojná so svojím telom?
Áno, veľmi spokojná | 13% |
Áno, skôr spokojná | 60% |
Nie, skôr nespokojná | 16% |
Nie, absolútne nespokojná | 10% |
Nevie | 1% |
3. Keby ste mali možnosť, koľko kilogramov by ste chceli schudnúť?
1 až 3 kg | 25% |
4 až 5 kg | 37% |
6 až 10 kg | 18% |
viac ako 10 kg | 16% |
Nevie | 4% |
Sociológovia, psychiatri a lekári sa zhodli v tom, že spoločnosť zasiahla epidémia neurózy z jedla. Táto choroba sa oveľa viac týka žien ako mužov. V žiadnom prípade sa ale nejedná o ľudí s vysokou nadváhou, ktorým by chudnutie prospelo. Hovoríme o vačšine normálnych žien, o mierne plnoštíhlych alebo dokonca o úplne chudých ženách, ktoré sa neustále trápia pocitom, že majú kilá naviac.
Prístup žien k jedlu je úplne podriadený tomu, ako hodnotia svoju váhu. Dnešná doba totiž velí, že ten, kto chce byť fyzicky i morálne vysoko musí byť štíhly. Bacuľatí a obézni ľudia sú podľa kritérii súčasnej spoločnosti outsideri.
Odborníci tvrdia, že takmer všetky ženy veľmi pozorne sledujú, čo jedia. Ženy sú už vraj tak nakazené neurózou z jedla, že si to už vôbec neuvedomujú. Vývoj ideálu ženskej postavy plne zodpovedá vývoju spoločenskej role ženy. Ženské telo, predurčené predovšetkým na reprodukciu, akoby sa naraz nehodilo k žene, ktorá začala pracovať, riadiť svoj životnovým spôsobom a byť významna aj v iných oblastiach ako je rodinný život. Ženy túžia po štíhlosti, ale od prírody sú tvarované tak, aby boli skôr guľatejšie, aby mohli nosiť a kŕmiť deti. Dnešné "problémy" so ženským telom sú živým dôkazom toho, že naša telesná schránka sa v porovnaní s vývojom mozgu o niekoľko tisíc rokov oneskorila.
A práve tu leží kameň úrazu. Kladieme na seba stále vyššie a vyššie nároky. Chceme všetko: extrémnu štíhlosť a súčasne bujné prsia, čo je fyziologicky v podstate nemožné. Mimochodom, ideály krásy sú buď virtuálne (Barbie, Lara Croft) alebo aspoň poupravené plastickými operáciami. To, čo nie je dokonalé, doženú retušéri a počítačová grafika. Až vďaka nim sú modelky z reklamných fotografií a stránok časopisov bez jedinej chybičky.
My ostatný ale žijeme v iných podmienkach. A atk neustále riešime rozpor medzi chuťou na jedlo a túžbou chudnúť. Absurdné je, že výčitkami za jedlo sa trápia aj ženy, ktoré vôbec schudnúť nepotrebujú. Naviac sa väčšina žien považuje za silnejšie alebo tučné, aj keď to tak v skutočnosti nie je. Ženy majú na starosti výživu rodiny a pritom si samy "musia" jedlo odopierať. Kto za to môže? Samozrejme, že nemôžeme nepoložiť túto otázku médiám a zvlasť časopisom pre ženy. Ale posadnutosť váhou má hlboké sociologické korene a žasopisy sú iba akýmsi zrkadlom tohto stavu.
Pokiaľ sa žien spýtate, aké sú ich motivácie k večnému chudnutiu a obmedzovaniu sa, iba necelých 5% z nich odpovie, že sa tým snažia nasledovať nejaký trend a ideál doby. Táto odpoveď nemusí byť úplne úprimná, ale odbornici poukazujú, že príčiny tvrdej sebakontroly sú zavažnejšie. Súvisia vraj s nástupom individualizmu, ktorý sa mimo iného odráža aj na našom tele. Hlavným ideálom už nie je moc (hodnota spoločenská), ale skôr určitá možnosť ovládať, respektíve sebaovládať. To sa prejavuje aj v ideály štíhlosti, ktorý bol všeobecne prijatý. Schopnosť ovládať vlastné telo v podmienkach úplnej hojnosti funguje ako ukazovateľ toho, že máte svoj životný štýl pevne v rukách. Inak povedané, čím ste štíhlejší, tým ste silnejší a mocnejší. Tým sa aj vysvetľuje skutočnosť, že čím vyššie vystúpite po spoločenskom rebríčku, tým častejšie narazíte na osoby posadnuté svojou postavou.
