Kajúcne sa priznávam, že za ten čas, čo som sa neozvala, som sem zablúdila ozaj iba sporadicky. Netuším, aké nové tváre pribudli do radov blogerov a ušla mi aj väčšina článkov. Trochu ma to mrzí, pretože sú medzi nimi určite perličky, ktoré sa oplatí prečítať. Ale snáď mi bude odpustené :) Mám za sebou náročný zápočtový týždeň a predo mnou celú kopu skúšok. Čakajú na mňa aj tie zo zimného semestra, ktoré som nerobila kvôli zdravotným problémom zapríčineným jedným úžasne schopným vodičom kamióna . Nech mu Boh odpustí, lebo odo mňa sa toho nedočká. Došahal mi celú školu a radšej ani nehovorím o pobyte v nemocnici, rehabilitáciách a následkoch, ktoré sa so mnou potiahnu asi až do smrti.Cítim sa ako vyžmýkaný citrón. Život mi posledne pripomína rotvajlera a najradšej by som sa vypla a zapla sa späť, až bude lepšie. Ale to bohužiaľ, nejde a tak aj napriek bolestiam, denne sedím nad knihami a tlačím do seba informácie, ktoré okrem skúšky nikdy nepoužijem. A to je ešte ten lepší prípad. Ten horší bol včera. Pripravená idem si na skúšku, príklady prepočítané všetky, nič ma nemôže prekvapiť. Veľký omyl. Pozerám na test a nad niektorými príkladmi sa mi prevracajú oči. Ani s nimi nepohnem, nič také sme na cvičeniach nebrali. Test evidentne nezostavovala moja cvičiaca. A asi jej bolo jeden, dva, tri, štyri, že kolegyňa počíta so svojimi študentmi aj iné veci. Ale po tom, čo som počula o vzťahoch na tejto katedre sa ani nečudujem. Všetci by mali kopať za jedno mužstvo (nás študentov), ale realita je taká, že každý kope sám za seba.Skúšku som neurobila, mám ešte opravný termín, ale nejako ma nenapadá, čo viac sa mám učiť, keď všetko, čo sme my brali, viem. Som znechutená, otrávená a súca na dovolenku. Ale tá je v nedohľadne. Mám za sebou iba dve skúšky a čaká mi minimálne ďalších 5-6, ak chcem prejsť ročník. Držte mi palce. Život je nádherný, len asi stojím príliš blízko, aby som to momentálne videla.
