Môj miláčik je footfetišista

Či už sa mi to páči alebo nie, jeho záujímajú nohy, ponožky, topánky a v podstate mu je jedno, komu patria. Ale úplne najviac zbožňuje jednoznačne tie moje a ako malý narcista aj tie svoje. Ale inak sa javí navonok ako "bezpohlavný", nezaujímajú ho ani slečinky, ani iní chlapi.Možno sa vám natíska otázka, ako to s ním môžem vydržať a prečo zbožňujem práve jeho. Je to jednoduché. Doniesla som si ho domov ako malilinké šteniatko a bezhlavo som sa zamilovala. (O tom ako, kde, prečo a čo za cirkus ma čakal doma inokedy.) Už ako malilinké šteniatko si vystriehol každú nestráženú chvíľku na to, aby si uchmatol topánku, papuču a mohol sa s ňou dosýta vyhrať. Absolútne ho nezaujímalo to, že skončili zaslintané, rozžuvané, neobutelné... Nepomáhalo dohováranie, hrešenie. Jediné riešenie bolo schovávať ich na jemu nedostupné miesta. Najväčšiu radosť mu robili lodičky na vysokých opätkoch. Čím drahšie, tým lepšie. Keď to tak počítam, tak za obeť jeho chúťkam padlo asi 20 kusom mojej a maminej obuvi. Chlapská obuv ho nikdy nezaujímala.Keď podrástol, presedlal na nohy . Svoju lásku k nám vyjadroval tak, že nám ich olizoval. Čisté, spotené, čerstvo natreté, všetko jedno. Hlavne, že boli naše. Toto ho drží dodnes.Dnes už je to starý dôchodca, senilák, o hranie prejavuje minimálny záujem. Ale ušami zastrihá vždy, keď na neho zavolám: "Kde máš štrimfľu, dones štrimfličku." (Pre non-východniarov štrimfľa = ponožka :) Naťahovať sa o ponožku a aportovať ju je jeho hobby. Jeden čas mal doma, aj u babky vyhradené svoje ponožky na hranie. Babka mu ich medzi návštevami stále niekde odložila, schovala a on ich potom s radosťou hľadal. Takže dodnes, ak si niekde zabudnem ponožku(y) a on ju nájde, buď ju poslintá, prípadne trochu potrhá. Alebo na to prídem až po praní pri párovaní ponožiek. My doma totiž nepotrebuje ponožkového škriatka, na ktorého by sme zvaľovali, že máme z každého páru iba jednu ponožku. U nás je riešenie tejto záhady jasné. V starobe si našiel môj miláčik ďalšiu "nožnú" zábavku. Donekonečna si olizuje vlastné labky. Vie s tým zabiť aj celé hodiny. Úplne najsamsuper radosť mi s tým robí, keď sa snažím zaspať a on má mľaskaciu seansu. Ak ho napomeniem, pozrie sa na mňa výnimočne nechápavo, chvíľku ticho leží a potom sa vráti k svojmu mľask, mľask .Ale aj tak ho mám veľmi, veľmi rada. Je to môj malý footfetistický miláčik.