Bývala som u brata a on nemá doma net. Síce by som mohla cez mobil alebo v netclube, ale povedala som si, že svet sa neprestane krútiť, ak ja nebudem pár dní online. Pozerám, že aj na blog.sme.sk ste si bezo mňa celkom pekne poradili. Prvý deň ma to ťahalo sa pripojiť, pozrieť si aspoň poštu a kto, čo nové napísal. Bola som nervózna z toho, že neviem, čo je nové. Žeby som bola závisláčka? Druhý deň som mala behačky po lekároch, a potom som bola taká unavená, že som mala celý net totálne na háku. Na tretí deň sa ozvala kamoška z Prahy, takže bez debaty dostala prednosť. Na štvrtý deň sme šli pozrieť autosalón (pekné autíčka, pekné, vedela by som si vybrať) a večer do mesta. Piaty som aj mala voľný čas, mohla som zapadnúť niekde do podniku na kávu a internet, ale už ma to tak neťahalo, ako prvé dni. Neúmyselná odvykacia kúra zabrala :) No a ďalší deň som bola doobeda s bratom v práci, aj som mohla ísť u neho na net, ale povedala som si, že nehorí (potvrdenie úspešnosti liečby). Blog sa bezo mňa nezrúti, mailove schránky mám už určite aj tak plné, jeden deň hore dolu. Prežila som témer týždeň bez internetu a čuduj sa svete, naozaj sa nič nestalo. Veď svet sa a život sa točia okolo iných vecí ako pripojenia na internet. Je veľa ľudí, ktorí ani netušia, čo to ten internet je. A môžu byť takisto šťastní ako my, ktorí to vieme. A možno aj šťastnejší.
