Mesto duchov - Homeless v Londýne

No, druhý krát sme odchádzali zo Slovenska cez letné prázdniny. Boli sme len dvaja s manželom a mala som viac možností všímať si ,,každodenný,, život v tejto megalopole. Veď, najmä kvôli tomu som tam išla. A zapadli sme dokonale do miestneho koloritu. Po tom, čo sme prišli o bývanie a náš rozpočet bol mierne ,,obmedzený,,museli sme si poradiť bez strechy nad hlavou. Poviem Vám, je strašne veľký rozdiel ísť okolo žobrajúceho keď ste ,,dovolenkujúci,, turista s hotelom, alebo zamestnaný Londýnčan ako keď sa odrazu ocitnete s takýmto človekom na jednej vlne.... Je fakt, že my sme žobrať nežobrali, no spali sme zrejme niako podobne....i keď horšie vybavený. Keď sa povie cestovateľ, veľa z nás si predstaví človeka s batohom na chrbte, karimatkami....a je to tak. No ani zo sna by ma nikdy nenapadlo, že aj takýto ,,cestovatelia spia kade tade....to myslím do slova. Keď sa povie nočný život, každý si predstaví nočné bary, kluby, šum v uliciach a hluk pred barmi....to bola vždy i moja predstava. Až teraz mám o živote v noci celkom jasnú predstavu. Pokiaľ sa niekto kdesi baví, iný odfukuje v teplej posteli, v centre Londýna to žije skôr smutne a ticho. Bola som z toho šokovaná. ,,Bezdomovci,, na každučkom jednom kroku. No nie taký ako poznáme u nás - lavičkový čučáci....ale ľudia, ktorý prídu za vidinou lepšieho života, za prácou, no často i na dovolenku. Stretli sme dve Maďarky. Boli to panie vo veku....nezohnali si lístok na pondelok a tak museli čakať až do stredy (a to ešte dobre dopadli)vonku. Pokiaľ sa dalo boli na nástupišti, keď nemohli prespali kdesi vonku - jedna v telefonnej búdke. Cez deň rušné mesto, v noci mesto duchov.... Cez deň budovy obklopené zvedavými turistami s namierenými fotoaparátmi a v noci obklopené spacákmi, karimatkami, krabicami, či kuframi.starý, mladý, ženy i deti....nechápavo som pozerala na mladú ženu spiacu na schodoch Victoria station s dieťatkom v perinke, na rodinu s dvoma deťmi vo veku tých mojich. Jednu noc sme strávili i my pri budove blízko stanice. Od únavy som už nevidela,a zima ma poriadne triasla. A hanba - nehanba v noci sme sa zložili medzi ostatnými podobnými prípadmi. Keď sme prišli my, ešte ich tam bola asi len desiatka. Keď som konečne zaspala, prebudila som sa nad ránom. Kriste!Vykríkla som....Muž sa pozrel čo sa deje....oklolo celej budovy boli samí ľudia....dal by sa z nás poskladať chodník. Hrozný pohľad....no hneď ráno sa všetci zbalili a nevedno kam zmyzli v dave veľkomesta.Oblečená na Slovenské letné večery som v Londýne v auguste takmer zamrzla. Nuž, aj takéto prípady prináša život. My sme boli homless iba desať dní. Desať dní zimy a mokra. Bez spacákov a prikrývok, poriadneho oblečenia sme spali vonku v parkoch....v otvorených parkoch, lebo tie ,,lepšie,,si angličania zamykajú na noc. Našťastie som bola len ,,dovolenkový homeless,, a vedela som že sa mám kam vrátiť. Doma ma predsa čaká moja sprcha, vaňa, postel....ale čo tí ktorý tam zostali? Je neskutočne veľa silných ľudí, ktorý i teraz bojujú za svoj lepši svet, za svoju budúcnosť.....i keď cez noc by to nik o nich ani nepovedal....no žial,sú i taký ktorých takáto situácia strhne na dno.. Nikdy netreba prestať bojovať ak máte cieľ, no vždy si pred odchodom overte všetky informácie a ak idete len tak na dovolenku....kupujte si radšej spiatočný lístok....lebo ono to niekedy nie je sranda dostať sa domov.... My sme toto dobrodružstvo prežili v poriadku....a ak sa vraví v núdzi poznáš priateľa...tak žiaľ cudzí je často lepší priateľ ako ,,krajania,, ....i tí čo Vás poznajú trebárs celý život.... A ak sa aj vy chystáte na takúto expedíciu bez ubytovania....nezabudnite spacáky, teplé oblečenie....potom sa to v pohode dá vydržať..