Temný rytier mal premiéru pred 15 rokmi. Jeho dlhý tieň na filmové trháky padá dodnes, hoci má prekvapivo málo ašpirantov, ktorí by naozaj dôsledne nadviazali na jeho čaro.
A jeden taký ašpirant je prekvapivo frenetický žánrový mix, kde je nám predstavený svet nekonečných možností - vesmír kde je Romana Tabak prezidentkou a Andrej Danko premiérom zemiakových ľudí. Áno, aj. Svet kde ľudia sú Mappeti namiesto áut jazdia na nekonečných kapustách. Áno. Áno. Áno...
Paradoxne má toho so svetom mäkkých sci-fi bežných komixoviek spoločného viac než Nolanova vizualizácia média bežne oplývajúceho farebným spandexom a technoblabotaním idúceho "nekomixovo" opačným smerom. Cestou civilnosti, hraničiaceho až s odťažitosťou.
Aj napriek protichodnému uchopeniu remesla ich spája viac ako len, že ide o jedny z najdôležitejších filmov svojej éry. Obe sú vrcholnou ukážkou chápania filmového jazyka, pokiaľ ide o štruktúru, scenár, postavy, herectvo, emócie …
Poznámky:
Spoiler alert: Text pracuje s konkrétnymi príkladmi oboch diel.
Pre plnohodnotné pochopenie následúceho textu je naopak vítané obe diela poznať.
Kurzívou sú označené príklady z iných popkultúrnych diel.
Štruktúra
Väčšina vynikajúcich filmov má pevne danú štruktúru, kde každá scéna tvorí výstavbu pre nasledujúcu a odrážajú sa od seba. Ako aj Everything Everywhere All at Once (ďalej len ako EEAaO),tak aj Nolanov opus v tejto kategórii excelujú:
Temný Rytier: Vykradnutie banky vedie k rozhovoru mafiánov (s besným psom) Jokerom. Zadržanie zločincov vedie k tomu, že vypustia tohto besného psa. To vedie k tomu, že Joker začne terorizovať Gotham, aby vylákal Batmana. To vedie k tomu, že sa mesto začne obracať proti Batmanovi…
EEAaO: Kontaktovanie Evelyn Alfa Waymondom spôsobí, že sa dostane do hľadáčika nielen Jobu Tupaki. A to vedie k tomu, že sa Evelyn musí zrýchlene naučiť „Verse jumping“, čoho následkom sa nenaučí zaceľovať rany po verse jumpingu - čo, ale paradoxne vedie k tomu, že dostane nápad ako zachrániť svoju Job - stať sa rovnakou ako ona…
Medzitým sa nám postupne po skladačkách ukazuje ako Waymondova láskavosť, zlepšuje život jeho rodiny, čo vyvrcholí v dnes už legendárnej scéne:
Každá scéna do seba zapadá ako lego a keby ste jej poradie vymenili, tak by film prestal dávať zmysel. Tobôž sa obe filmy vyvarujú hriechu scén, ktoré nevedú nikam*, alebo prichádzajú bez ich vybudovania**
(pokiaľ by ste netušili na čo narážam, tak ako príklad môže poslúžiť legendárne nepodarený Green Lantern:
*Vo filme sa zastaví Jordan za synovcom a… to je všetko, tá postava sa už nikdy na plátne neobjaví, nemá vo filme žiadny účel.
**V polovici filmu sa odohrá bitka pred barom, kedy Hala napadnú kolegovia, ktorí dostali padáka, kvôli chybe nášho protagonistu. Film sa neobťažuje s tým, aby nám povedal, aká to bola chyba? Prečo nevyhodili aj Hala, ak chyboval? Načo aj…? Celá scéna je tu len preto, aby existovala zámienka na akciu, pretože sme ešte nevideli schopnosti superhrdinu. Áno, oni si z päty vytiahli zápletku v ktorej kladný superhrdina zmrzačí ľudí, ktorí prišli o prácu kvôli jeho manévrom.
Ak by sme obe scény vyhodili, či vložili do inej fázy filmu, tak by to divák nepostrehol)
Horská dráha emócii
Ďalším aspektom filmu na ktoré mnohé sa súčasné filmy zabúdajú sú emocionálne vrcholy a pády (ukazujem na teba štvrtá fáza Marvelu). Spomeňme si na vrchol Endgame, kedy Hulk luskne prstami, Hawkeyovi začne zvoniť telefón (vykúpenie a radosť), v mžiku prerušený výbuchom, ďalším, celým kobercovým náletom (zúfalstvo a zmar). Čím väčší je kontrast medzi obratom v emócií, tým je logicky väčší dopad emócie samotnej.
Aj preto vás tie najlepšie komédie vedia rozplakať, tie najlepšie drámy rozosmiať.
Nehovoriac o tom, že keby film vo vyvoláva len jeden pocit, tak vás stoj, čo stoj po čase začne nudiť.
Temný rytier: Batman poráža Jokera v boji o dušu Gothamu (emočný vrchol), ale Joker oznamuje Batmanovi, že možno prehral kolo, ale nevsadil len na jednu kartu a stiahol Harveyho Denta, bieleho rytiera Gothamu na jeho úroveň, z ktorého je teraz Two-Face (emočný pád).
EEAaO: Evelyn prežíva všetko všade a naraz. Každý vesmír kričí o jej pozornosť a vám pomocou zbesilého strihu a kakofonného rachotu vizualizuje tú žalostnú potrebu každého univerza, doslova prestane všetko dávať zmysel, keď tu… ticho - tichý vesmír, kde sa zdá byť všetko ďaleko, kde nezáleží na tom čo pokazila, čo ju tlačí, kto kričí o jej pozornosť. Je len kameňom. Výsledkom je, že sa pravdepodobne ako jediný film v histórií môže pochváliť tým, že vám po tvári padajú „hrachy”, pri scéne s balvanmi.
Ale nejde len využívanie antagonistických emočných polôh od scény ku scéne, ale aj o celú škálu, ktorá sa naprieč filmom objaví.
Temný rytier: Strach, hnus, úžas, beznádej a to všetko popretkávané veľmi ľudským konverzačným humorom.
EEAaO: Strach, znechutenie, hnus, úžas, pobavenie, pocit preneseného úžasu zo šialených nápadov, radosť, smútok, pocit absolútneho prázdna vyplývajúci z praktického nihilizmu, optimizmus, radosť, lásku, či vykúpenie... a to celé popretkávané vizuálnym a hravým humorom, či zábavnou frenetickou napínavou akciou.
Scenár a efektivita filmovej reči
Ďalšou časťou filmového jazyka v ktorej tieto filmy excelujú je, ako som už načrtol v kapitole o štruktúre, scenár. Ani jedna z týchto dvoch snímiek nikdy nestráca čas - sú efektívne od úvodných sekvencií:
Temný rytier: Už pri prvom načrtnutí situácie, sa dozvedáme, že jediný kto v Gothame predáva drogy je Scarecrow, pretože nikto iný neostal. Je nám ukázaná skupinka Batmanových napodobňovateľov a v momente, keď sa ukáže Batman je nám prezentované, že jeho slabinou sú psy.
Každá z týchto informácii je neskôr zúžitkovaná:
- do kúta zahnaní zločinci sa obrátia na Jokera
- Joker chytí jednoho z napodobňovateľov Batmana a mučí ho
- Joker poštve proti Batmanovi psy pri ich finálnej konfrontácii
- a v neposlednom rade si Batman uvedomí aký nebezpečný môže mať vplyv na mesto. Jeho boj mal ľudí inšpirovať, aby viac verili polícii a zákonom a táto téma je jednou z nosných tém, ktoré sa rozvíja počas celého filmu.
EEAaO: Dozvedáme sa naša protagonistka je presvedčená, že všetci okolo nej sú slabosi a ona je jediná, ktorá zvládne všetko - je “generál”, ktorý sa ako jediný zvládne postarať o svoju práčovňu (paradoxne) vo finančných problémoch, o ľahkovážneho manžela, zariadiť dokonalý život dcére, pretože neprijíma jej životné rozhodnutia, pritom s ňou ani nedokáže komunikovať. Postarať sa o otca, s ktorým, ako sa dozvedáme má komplikovaný vzťah. Chce stíhať a niesť na svojich bedrách celý svet, v dôsledku, čoho nestíha nič a jej svet sa rozpadá, hoc pre svoju zarputilosť si to nie je ochotná priznať. Dokonca nie je schopná si ani len všimnúť, že jej manžel doniesol rozvodové papiere…
Opäť je každá z týchto informácií neskôr zužitkovaná:
- jej nepozornosť vedie k tomu, že hrozí jej práčovni existenčná pokuta, zároveň ju zavedie na Finančný úrad
- Waymondove rozvodové papiere sú len zúfalý pokus ako upútať Evelynu pozornosť a dať všetko do poriadku
- Evelyn ako čínsky imigrant vyrastala za čias politiky jedného dieťaťa a je teda nechcenou dcérou
- žiadna z postáv nevie povedať, čo má na srdci.
- a v neposlednom rade sa dozvedáme, že Evelyn musí zapracovať na komunikácii, naučiť sa trochu žiť a spomaliť, čo sú podobné ako u Temného rytiera nosné témy filmu.
Medzitým tu máme predzvesť aj ďalších drobných udalostí. Evelynin stály zákazník jej medzi rečou naznačí, že zbožňuje jej vôňu, čo je zužitkované vo finálnej konfrontácii a keď už ho spomínam, tak tzv. foreshadowing je ďalšou spoločnou črtou v ktorej obe snímky excelujú. Nielen každá príbehová archa, každý charakterový moment, či udalosť tu má poctivý build-up, ako to je u takto excelentných diel naprostou samozrejmosťou, ale aj tie najjemnejšie finesy sú vybudované skrz vizuálne či rozhovorové obraty:
- keď sa Harvey pýta Alfreda či pozná Rachel celý jej život a on jej žoviálne kontruje: „Zatiaľ ešte nie” na čo ju už len raz uvidí nažive.
- keď nám Ramirezová hovorí, že zaniesla matku do nemocnice, ale Gordon tomu nevenuje pozornosť, pretože je príliš sústredený na to, aby dostal mafiu do basy, takže si nevšimne, že jeho kolegyňa je vydierateľná a nachýlná ku korupcii.
- keď paní hľadá objednávku číslo 42, nám film priamo naznačuje, že jeho ústrednou témou je hľadanie odpovede na otázku zmyslu života, vesmíru a všetkého. Keď nám film niekoľkokrát poukáže na bagel (práčka, čierny kruh na účtenke, kde Deidrie vidí príbeh, Waymond konzumujúci bagel). Film načrtne aj takú drobnosť akou je Raccaconie (v skutočnosti dvakrát).
- a v neposlednom rade, nám film celý čas naznačuje ako Waymond neustále bojuje svojím veľkým srdiečkom a optimizmom sebe vlastným a metaforicky vnáša život aj neživým veciam pomocou "googly eyes", ktoré sú súbežne „foreshadowingom“ jeho príbehovej archy (metafora k Jin a Jang)
Cieľ
Kým doteraz sme rozoberali aspekty filmového jazyka, ktoré nie sú ničím špecifickým a drvivá väčšina skvelých filmov tieto praktiky aplikuje a mohol by som tu napríklad poukazovať na spoločné črty trebárs EEAaO a Pána Prsteňov, (mimochodom, tu taktiež nájdete jednu zaujímavosť v ktorej sa prelínajú…) tak Dark Knight ako aj Everything… má jeden filmový jav, ktorý nie je okázalý a často vídaný: identický cieľ ako hrdinu, tak antagonistu.
Štandardná dynamika je:
1, Hrdina chce niečo dokázať a záporná postava sa mu v tom snaží zabrániť (Frodo a spoločenstvo chce zničiť prsteň moci, Sauron ich chce zastaviť, aby sa mohol zotaviť.)
2, Záporná postava má cieľ a hrdina sa ho snaží zastaviť (Thanos chce vyhubiť polku vesmíru. Avengers mu v tom chcú zabrániť. Hans Gruber chce vylúpiť budovu Nakamoto Plaza a nikto iný ako John McClane mu v tom nezabráni)
Naproti tomu je dynamika ktorú, vidíme u Jokera/Jobu Tupaki a ich protivníkoch ako športový zápas - majú identický cieľ s jeho náprotivkom - presvedčiť toho druhého aká je skutočná tvár Gothamu / že životný postoj k existencii je opačný, aký aktuálne zastáva, t.j. na živote záleží/ na živote nezáleží.
Táto dynamika vytvára pole pre zaujímavý konflikt, pretože nám umožňuje vytvoriť kontrast medzi postavami. Nestačí len poraziť súpera v pästnom súboji, je dôležité vyhrať argument v súboji ideí.
Obe záporné postavy sú aj stelesnením neúnosnej tiaže, chýb a démonov, ktoré oboch hrdinov prenasledujú (ale o tom viac v poslednej kapitole).
Antagonisti
Pri porovnávaní filmov som v predchádzajúcich statiach, len minimálne, ale predsa priznal zásluhy EEAaO. Ak je reč o antagonistoch niet sporu o tom, ktorý záporák tu bude ťahať za kratší koniec: Joker je absolútne šialený a ľahostajný voči všetkému, vrátane vlastnej minulosti a života. Je desivý, brutálny a surový až do takej miery, že aj herec s kvalitami Michaela Caina nedokázal zahrať spoločný dialóg s Heathom Ledgerom. Živočíšna sila ktorá, sa prevalí Gothamom je vždy o krok vpred pred hrdinami, pretože sa neriadi žiadnymi pravidlami a je vždy nepredvídateľný...
Áno, Joker je mrazivejší záporák, ale aj tu si môžeme všimnúť spoločný prvok týchto dvoch filmov:
praktický nihilizmus a chaos.
Sú to Joker aj Jobu, ktorým nezáleží na ničom inom, len na dosiahnutí ich cieľov. Je im jedno či u toho zomrie celý Gotham, desiatky celých vesmírov alebo oni sami, ak tým realizujú svoj “plán”. Ich jedinou motiváciou je presvedčiť svojho protivníka o svojej pravde.
Nikto nevie kto to je, odkiaľ operuje, kde ho nájsť a ako ho zastaviť. A to isté platí aj o Jokerovi.
Nihilistickí záporáci sú niečo, čo nie sme bežne zvyknutí vidieť vo filmoch z Hollywoodu, pretože postava, ktorej na ničom nezáleží, sa už svojou samotnou prítomnosťou dotýka ťažkých tém, ktoré nie je bežné vidieť v štúdiových filmoch s primárnym cieľom len zabaviť diváka...
Hlbšie otázky a spektákel
...ale Nolan a Daniels sú iní. Obaja sa zameriavajú na silné témy a ich preskúmanie, čo nie je často vidieť vo veľkých blockbusteroch, ktoré môžu váš mozog saturovať spektakulárnou akciou, či vizuálnymi efektami.
Zároveň je tu prítomná spomínaná pevná štruktúra a príbeh, ktorý je založený na kvalitnom scenári a silných myšlienkach. Vec tak typickú pre poctivé nízkorozpočtové filmy.
Tieto filmy kombinujú tieto dva svety umne: ich pozeranie je ako zábavná jazdu horskou dráhou s výhľadom na filozoficko-umeleckú galériu. Divák je zabavený a zároveň film mu prináša myšlienky, ktoré ho obohatia:
Temný rytier: Christopher Nolan vytvoril z Gothamu mikrokozmos, v ktorom skúma ľudskú morálku, konkrétne otázku, či by protagonisti v nebezpečných situáciách uprednostnili svoj vlastný záujem na úkor cudzích životov. Záverečný súboj je súbojom o dušu Gothamu, súbojom ideálov.
Joker prehrá kolo, keď Gotham ukáže, že je plný ľudí, čo chcú veriť v dobro (ponechajú lode bez výbuchu), avšak Joker technicky vyhrá tento súboj, keď vytiahne eso z rukáva: Nolan pomocou Jokera rozpráva príbeh muža, ktorý mal byť bielym rytierom Gothamu, ale bol skorumpovaný zlom - stal sa z neho Two-Face. Muž, ktorý vraždí ľudí na základe hodu mincou, pretože v tomto šialenom svete je náhoda pre neho vrchným spravodlivým sudcom. Nolan sa nebojí ukázať, kam môžu viesť dôsledky činov a čo všetko musí hrdina zniesť a obetovať. Film preskúma Batmanove hranice, sny a ukazuje silu ideálu, keď je Batman nútený stať sa vyvrheľom.
Harvey tu nastavuje zrkadlo tomu, čo by sa stalo s Batmanom, keby sa nechal zlomiť a prestal sa riadiť svojimi pravidlami. To môžeme vidieť napríklad v scéne, kedy zlomený Harvey hovorí, prečo je len on ten jediný, kto prišiel o všetko. My však vieme, že to nie je pravda, pretože Bruce taktiež stratil svoju životnú lásku.
Film je len, taký dobrý ako jeho záporák, vraví stará prípoviedka. Záporák je len taký dobrý ako jeho hrdina, vraví druhá. A ako nás (nielen) Nolan a duo Daniels naučili, je len tak dobrý ako jeho hlavný konflikt.
EEAaO: Na tejto premise potom Daniel & Daniel rozprestrú mozaiku na ktorej hlavná hrdinka, musí čeliť svojím vnútorným démonom. Jobu Tupaki nie je len prekážkou ktorú, stačí poraziť v fyzickom súboji, je to rovnako ako v prípade súboja Jokera s Batmanom, súboj ideí. Ba priam súboj filozofii.
Evelyn tú najskôr sama musí nájsť odpovede na tie otázky, ktoré si v priebehu života položí asi každý:
- ako žiť a prečo žiť?
- čo keby ?
- ako sa zmieriť so sklamaním?
- ako byť ocenený a pochopený?
- ako sa vyrovnať s vlastnými zlyhaniami…
Až potom čo Evelyn bude schopná nájsť odpovede na spomínané otázky, dokáže poraziť nihilizmus, ponúknuť alternatívu a ukázať, že aj vo svete kde existuje absolútne poznanie, že aj v živote entity, ktorá nedokáže cítiť vzrušenie, pretože už zažila všetko sa dá najsť niečo čo dáva zmysel.
Nech urobí čokoľvek, tak v nekonečnej schéme multiverza sa nič nezmení - 99,999999. percent vesmírov, vlastne nekonečné množstvo si nič nevšimne, tak prečo sa snažiť, ak je každá akcia okamžite relativizovaná všetkými odlišnými variantami daného činu.
Evelyn teda stojí pred otázkou ako poraziť záporáka bez skutočných motivácií a túžieb, ale zároveň ich musí nájsť ona sama. Je to tá najhoršia možná vec akej hrdina môže čeliť: Jobu je zosobnením zlyhaní a chýb ktoré robia Evelyn kvôli svojej tvrdohlavosti. (Jej tvrdohlavosť Jobu doslova stvorila.) Je aj zosobnením odpovedí, ktoré nemá, práve preto ako sa správa k svojim blízkym (generál rodiny). Keď je antagonista tým najhorším zosobnením pre postavu, tak cítite jeho prítomnosť aj keď nie je na plátne, pretože tam je neustále prítomný vnútorný konflikt a ten môže byť porazený zmenou vo vnútri hrdinu.
Ako film odpovedá na túto výzvu?
Evelyn tvrdá ako skala sa musí naučiť, že nezvládne všetko. A naučí sa to vďaka Waymondovi. Naučí sa, že jej ufňukaný manžel len robí tie dve veci ktoré bránia v naplnení jej túžob a plánov - Waymond sa vie zastaviť, aby pohovoril (zastavil i vnímal) a byť milý k ľuďom.
Evelyn musí dôjsť k prezretiu, ktoré je nám naservírované v jednom z highlightov celej snímky: Byť milý nie je slabosť, ale taktika. Byť milý za akýchkoľvek okolností, obzvlášť keď neviete čo sa deje, je cesta ako opustiť kruh, ako sa vymotať z “bagelu”. Že život môže mať zmysel, aj keď je naplnený len plnením daní nad krachujúcou práčovňou.
V momente keď pochopí, že Waymond nie je naivný, ľahkovážny, ani detinský, ale len večne milý optimista, pochopí hodnotu svojich blízkych a súčasne získa aj argument proti nihilizmu, ktorým je čas strávený s rodinou:
Občas vám môžu liezť na nervy, občas ich považujete za neschopných, väčšinu času s nimi nič nemusí dávať zmysel, ale na tom nezáleží, ak sa naučíme, že je tu vždy čo milovať, ba aj vo vesmíre, kde majú ľudia miesto prstov párky. Potom pochopíte, že v nekonečnom množstve realít, kde je nekonečné množstvo tých zlých, je aj nekonečné množstvo realít dobrých.
_____________________________________________________________
Bonus: Akcia
Asi je zbytočné prízvukovať, že napínavý akčný spektákel delí od nenapínavého akcia, ktorá je neopodstatnená a deje sa len preto, lebo si režisér povie “tu by sa už divák mohol začať nudiť”, takže si teraz dajú dve postavy do držky (ukazujem na teba Rýchlo a zbesilo).
Ak si niečo na Temnom rytierovi neslúži päť hviezd z piatich, tak je to nasnímanie akcie, ktoré nie je inovatívne a miestami ani prehľadné, ale zakaždým v nej sú stávky vysoké. Vždy dám prednosť akcii ktorej cieľ je jasne daný, a pokiaľ náš hrdina prehrá znamená to pre neho konečnú stratu.
- musím chrániť Harveyho Denta, lebo je nádejou Gothamu na Bieleho rytiera. Musím zachrániť Rachel, ktorá padá a ja ju milujem. Musím bojovať proti policajtom, pretože Joker zamenil zločincov a rukojemníkov...adť
- musím ochrániť Evelyn, lebo pokiaľ ju odvedú, tak sa k nej Jobu Tupaki dostane skôr. Musím Joy dokazáť, že v multivesmíre kde nič nemá zmysel, má stále zmysel láska. Musím ochrániť svojich najbližších inak nedostanem šancu ich zachrániť...adť
Také napätie vzniká, ak má hrdina aj iný jasný cieľ ako len poraziť záporáka a vy ako divák máte prehľad o celom kontexte a týchto stávkach (tentokrát ukazujem na teba John Wick)
