V rámci príprav programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislava 2030 sme sa zaoberali aj témou územného rozvoja, budovania koncepčného a kvalitného mesta, čo ho tvorí a akými prostriedkami ho vieme dosiahnuť. Zhodli sme sa, že chceme budovať rozumne rastúce mesto na princípoch kompaktného, polycentrického, funkčne zmiešaného mesta s kvalitnými verejnými priestormi, fungujúcou dopravou a dostatkom zelene tak, aby bolo pripravené na zmenu klímy.
Kompaktnosť mesta nie je len o celistvosti priestorového usporiadania, ale, spolu s vhodne funkčne zmiešaným územím, aj o kvalite života jeho obyvateľov spočívajúcej v pešej dostupnosti prepojenej sústavy verejných priestorov, základnej občianskej vybavenosti či plôch na šport, relax a trávenie voľného času. Na to, aby sme dosiahli dostatočnú ponuku týchto priestorov, optimálne v štvrťhodinovej pešej dostupnosti, potrebujeme však zároveň dosiahnuť aj primeraný počet návštevníkov či zákazníkov zariadení vybavenosti. V tejto súvislosti je dobré si uvedomiť, že Bratislava ako celok je riedko zastavaná a v tomto smere veľmi zaostávame napríklad za neďalekou Viedňou, opakovane vyhodnocovanou medzi najkvalitnejšími mestami na život.
Dostupné mesto by sa malo zároveň rozvíjať polycentricky, s dôrazom na charakter a identitu konkrétnych lokalít. Samozrejme, mesto má jedno historické centrum, kam sa ľudia vracajú a trávia voľný čas, ale štvrťových centier, v ktorých sa sústreďuje vybavenosť pre obyvateľov, by malo byť po území aglomerácie rozptýlených viac. Takto kompaktne a polycentricky budované mesto má potom dosah na kvalitu životného prostredia, ale tiež na ekonomickú a sociálnu udržateľnosť.
Hlavným nástrojom na riadenie rozvoja mesta je jeho územný plán. Aktuálne sa pripravujeme na vypracovanie nového územného plánu, ktorý by mal byť viac ponukový, ako reštriktívny, viac o zásadách, než o prísnej regulácii, s dôrazom na priestorové usporiadanie. Okrem klasických nástrojov regulácie intenzity využitia, tým myslím najmä štruktúru zástavby, hierarchiu a usporiadanie verejných priestorov s definovaním plošných nárokov pre chodcov, cyklistov, stromové aleje, ako aj verejné pobytové plochy a aktívny parter priľahlých budov.
Funkčná regulácia je v súčasnosti veľkou témou aplikačnej praxe. Mnohokrát je vnímaná iba ako pozostatok centrálneho plánovania a štátneho investora, vlastníka i staviteľa. Zároveň vinou jej vyššej rigidnosti je často neaktuálna. Viem si predstaviť redukciu dnešného košatého repertoáru funkčných plôch a limitovania ich využitia. Nazdávam sa, že dominantný podiel vnútorného mesta by nemusel byť vyskladaný z funkčných plôch, ale mohlo by ho tvoriť súvislejšie zmiešané obytné územie bez prísnych nárokov na mix podielu funkcií, z ktorého by boli vyčlenené areály nekomerčnej vybavenosti, ako aj intaktné plochy zelene. Umožnili by sme tým voľnejšiu skladbu funkcií, ponechanú viac na aktuálne potreby mesta, pôsobenie trhových síl a samoregulačné mechanizmy. Samozrejme, predpokladá to rovnovážnejší stav trhu a vyspelejších obyvateľov, či klientov, kladúcich náročné kritériá nielen na veľkosť či dispozíciu svojho bytu, ale aj na kvalitu lokality, dostupnosť verejnej dopravy, vybavenosti či parku.
Podľa charakteru zástavby, jej polohy v organizme mesta a spôsobu funkčného využitia, by sme okrem doterajších rozvojových a stabilizovaných území mali vyčleniť aj transformačné plochy, najmä dnešných brownfieldov, teda území po bývalých fabrikách, skladových areáloch, dopravných plochách a podobne, s reguláciou umožňujúcou ich prestavbu v súlade s charakterom okolitej zástavby. Vo Viedni či v Prahe tvoria brownfieldy, napríklad po zrušených zoraďovacich koľajiskách, najväčšie priestorové rezervy výstavby vo vnútornom meste a aj my by sme mali hľadať nástroje, ktoré budú impulzom pre takúto reanimáciu dnes mŕtvych území aj u nás.
Last but not least, mal by to byť metropolitný plán. Nielen názvom, ale aj záberom – mal by byť územným plánom obce na území hlavného mesta a koordinačným nástrojom rozvoja metropolitného regiónu, aby dokázal regulovať priestorovú expanziu mesta a zamedziť jeho rozrastaniu do krajiny. Cieľom by mala byť aglomerácia, odolná nielen voči klimatickým zmenám, ale aj ekonomicky a sociálne. Hoci na takýto nástroj treba širokú zhodu hierarchicky naprieč samosprávou, a preto zatiaľ nie je na programe dňa, takýto pohľad na sústavu územných plánov, a ich vzájomnú previazanosť, nás v budúcnosti isto čaká. Rozvoj mestských regiónov sa nedeje v administratívnych hraniciach miest, ale v prirodzených spádových oblastiach a územné plánovanie sa tomuto vývoju bude musieť skôr či neskôr prispôsobiť.
Autor komentára je Ing. arch. Juraj Šujan, poradca primátora pre rozvoj mesta a územné plánovanie, ktorý viedol pracovnú skupinu pre územný rozvoj v strategickom dokumente Bratislava 2030.
Strategický plán Bratislava 2030 bol 23. júna 2022 schválený na mestskom zastupiteľstve a je dostupný na webe www.bratislava2030.sk
