V Bratislave sa odohrávajú veľké demografické zmeny, na ktoré mesto musí reagovať. Uveďme si niekoľko faktov:
Za posledných 15 rokov sa v Bratislave zvýšil o polovicu počet detí vo veku do 3 rokov
Za rovnaké obdobie sa zvýšil o polovicu počet seniorov a senioriek
Na starnutie obyvateľov je previazaný zvyšujúci sa počet osôb so zdravotným znevýhodnením. Aktuálne žije v Bratislave 6 % osôb s ťažkým zdravotným znevýhodnením. Do budúcna musíme pritom počítať s niekoľkopercentným rastom ich počtu.
Ako na tieto zmeny plánuje reagovať Bratislava? V nasledujúcich odstavcoch predstavím niektoré z tém.
Prístupnosť mesta pre osoby so zdravotným znevýhodnením je jednou z kľúčových tém strategického plánu Bratislava 2030. Podľa tohto dokumentu majú byť do roku 2030 všetky služby mesta debariérizované.
Rovnako majú byť všetky podujatia mesta prístupné osobám so zdravotným znevýhodnením alebo polovica nadchodov a podchodov má byť bezbariérových. Tieto úpravy vytvárajú komunitu mesta, ktorej môžu byť súčasťou aj osoby so zdravotným znevýhodnením. Osoby so znevýhodnením môžu prísť na ten istý koncert ako ich susedia či kamaráti, alebo sa môžu spolu prechádzať tými istými ulicami. Fyzické úpravy sa síce robia podľa štandardov pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale výhody z nich čerpá omnoho širší okruh ľudí. Znížené prahy dovoľujú ľahší pohyb po meste aj pre osoby krátkodobo znevýhodnené napr. úrazom nôh, osoby s kočíkmi či staršie osoby.
Slovensko je jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín v Európskej únii. Bratislava si aktuálne necháva vypracovať novú prognózu obyvateľstva, ktorá bude brať do úvahy aj demografické zmeny vyvolané pandémiou. Na narastajúci počet osôb, ktoré sa nebudú vedieť postarať o seba, sa musíme pripraviť a masívne investovať do infraštruktúry.
Presadzovaným trendom je starnutie obyvateľov v domácom prostredí. To znamená, že mesto podporuje to, aby občania ostávali žiť vo svojich domovoch a mali opatrovateľov, ktorí za nimi prichádzajú, aby im pomáhali. Táto pomoc má byť dostupná v čase a mieste podľa toho, ako to potrebujú občania. Pri určovaní cieľov do roku 2030 sme vychádzali z normatívov určených v Českej republike. Na základe tých by malo prísť k navýšeniu počtu prijímateľov domácej opatrovateľskej služby do roku 2030 viac ako sedemnásobne.
Vyššie zmienené dva okruhy životných situácií naviazaných na demografické zmeny predstavuje iba výsek toho, o čo sa má postarať sociálna politika v meste. Bratislava, tak ako ostatné metropoly, musí byť lídrom v presadzovaní drogovej politiky a znižovaní rizík v exponovaných lokalitách. Rovnako ako ostatné metropoly musí vytvárať riešenia pre začleňovanie cudzincov či bojovať s následkami krízy nedostupnosti bývania. Na všetky tieto riešenia je nutné mať dostatočné personálne aj finančné kapacity. To často znamená vyrovnávať investičný dlh do sociálnych vecí v Bratislave.
Najväčšou výzvou do roku 2030 je teda odpovedať na meniacu sa spoločnosť a vytvárať priestor pre všetkých, kto chce v Bratislave žiť.
Autorka komentára je Mgr. Miriam Kanioková, M.A., expertka na tvorbu politík a participácie Sekcie sociálnych vecí Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá viedla pracovnú skupinu pre sociálne veci v rámci strategického plánu Bratislava 2030.
Návrh strategického plánu Bratislava 2030 je dostupný na webe www.bratislava2030.sk
