Mesto klimatickú krízu nevyrieši, môže sa však proti nej brániť

Mesto klimatickú krízu nevyrieši, môže sa však proti nej brániť
Písmo: A- | A+

Na chodníky kvapká voda z prepracovaných klimatizácií, električkové trate dostávajú zabrať pod nápormi najväčších horúčav za posledné roky, obyvatelia sú unavení a nemôžu si oddýchnuť ani počas noci.

Následne prichádzajú veľké návaly dažďa, ktoré rýchlo odídu a mestské povrchy ich väčšinou nemajú ako uchovať a mestská zeleň vysychá. Tento stav je zapríčinený klimatickou zmenou, ktorá situáciu v Bratislave bude naďalej zhoršovať.

Obrázok blogu

Singapur, nazývaný aj ako Záhradné mesto. Môže slúžiť ako príklad mesta, ktoré efektívne rieši dopady klimatickej krízy.

Naratív klimatickej zmeny sa v súčasnosti sústreďuje na jedinca. Kladie sa tlak na to, aby sme jedli a kupovali lokálne potraviny, nepoužívali plasty, alebo využívali menej leteckú dopravu. Realita je však taká, že najprominentnejšími prispievateľmi k zhoršeniu stavu klimatickej krízy nie sú činy jednotlivcov, ale veľkých spoločností na výrobu fosílnych palív a miest. V roku 2019 časopis Guardian vypočítal, že len 25 svetových miest (väčšina z nich je v Číne) sú zodpovedné za viac ako polovicu skleníkových plynov v našej atmosfére(1).

Počas extrémnych horúčav mestá spotrebujú oveľa viac energie, aby sa udržali v chlade. Keď sa teplota zvýši na 35 °C, je potrebných takmer o 40 % viac energie v porovnaní s dňom s teplotou 26°C(2). Okrem toho sa voda potrebná na chladenie elektrární môže počas vyšších teplôt rýchlejšie odparovať, čo môže vyradiť niektoré elektrárne z prevádzky (3).

Dodatočné teplo má vplyv na samotné zastavané prostredie mesta. Okrem výpadku elektrických sietí môže nadmerné teplo spôsobiť roztápanie asfaltu, rozširovanie železničných tratí. Povodňové vody môžu zaplaviť cesty, erodovať zátoky a brehy riek a pretláčať mosty. Rastúci počet extrémnych teplôt, ktoré prinášajú intenzívne zrážky, vedie – a bude aj naďalej viesť – k ochromeniu fungovania mesta (4).

V roku 2018 americké mesto Baltimore zažalovalo niekoľko ropných spoločností (napríklad Shell) za zhoršenie stavu klimatickej zmeny. Mesto žalobu nevyhralo kvôli procesnej chybe, no tento prípad je jednou z viac ako 20 podobných žalôb, ktoré v posledných rokoch podali mestá, štáty a okresy. V žalobách sa uvádzajú rôzne argumenty o tom, prečo sú spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá zodpovedné za náklady spojené so zmenou klímy, vrátane toho, že spoločnosti zavádzali verejnosť o hrozbe, ktorú spaľovanie ropy a plynu predstavuje pre klímu.

“V našich „končinách“ nás po miernej zime zaskočila naozaj neobvykle veľmi studená jar, ktorá sa prehupla do horúceho leta. Toto leto zatiaľ prinieslo niektorým slovenským mestám na juhu nové teplotné rekordy, iným zas ničivé povodne. Vo viacerých krajinách Európy bola situácia opakovane naozaj vážna, v dôsledku prívalových povodní prišlo v júli o život takmer dve stovky obyvateľov menších aj väčších miest v Nemecku a Belgicku. V susednej Českej republike sme boli koncom júna svedkami tornáda, aké pre strednú Európu nemá obdobu, čo sa týka jednak intenzity, tak aj dopadov na ľudské obydlia a životy,” povedala Eva Streberová, spracovateľka Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území Bratislavy.

Obrázok blogu

Ohrozenie horúčavami podľa štvorcov 1x1km Zdroj: USGS/NASA Landsat 8 Program, 2018.
Spracoval: Útvar hlavnej architektky, Hlavné mesto SR Bratislava 2020.

Slovensko do 70. rokov malo klimatické podmienky takmer nerozlišujúce sa od tých, ktoré tu boli v 18. a 19. storočí. Pravidelne sa striedali studenšie či teplejšie roky bez výrazných zmien. Tie prišli až v 80. rokoch a v priebehu nasledujúcich desaťročí sa bude situácia rapídne zhoršovať.

V Bratislave máme obrovské bohatstvo masívu Malých Karpát, lužných lesov a fenomenálneho Dunaja. Popri klimatickom komforte v meste a v sídliskách je dobré myslieť na prístupnosť úniku do prírody – ktorá nie len chladí a zadržiava vodu, ale aj lieči a uvoľňuje napätie z mestského chaosu,” povedala Sandra Štasselová, urbanistka z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Obrázok blogu

Vizualizácia priemerných ročných teplôt na Slovensku od rokov 1901 do 2018 z dát Berkeley Earth.
Zdroj: Ed Hawkins/Show Your Stripes

Znižovanie súčasného stavu a príprava na najhoršie

V odborných textoch o klimatickej kríze v mestách sa spomínajú dva primárne aspekty, na ktoré sa môžu mestá zamerať. Prvým aspektom je znižovanie súčasného stavu a neprispievanie ku jeho zhoršeniu – mitigácia dopadu.

Druhým dôležitým aspektom, bez ktorého by pobyt v mestách bol nepredstaviteľný je prispôsobovanie sa zmene a premene mesta tak, aby bolo pobytovo príjemnejšie – adaptácia na dôsledky zmeny klímy.

Vo všeobecnosti sa adaptácia považuje za atraktívnejšie prezentovateľné riešenie, avšak bez mitigácie súčasného stavu je to nepostačujúce riešenie a predstavuje iba liečenie vedľajších symptómov, ktoré budú pribúdať ešte viac v nasledujúcich rokoch.

Identifikovať vinníkov a začať s radikálnymi opatreniami

Medzi hlavné oblasti, ktoré najviac spôsobujú emisie v mestách patria komerčné/industriálne budovy, doprava, rezidenčné budovy a odpadový systém. Spôsobov, ako v týchto oblastiach znížiť emisie, je dostatok, niektoré sú dosiahnuteľné v horizonte mesiacov, niektoré môžu trvať aj roky, aby boli skutočne dosiahnuté. Medzi najznámejšie riešenia patrí presun preferencie z automobilovej dopravy na mestskú hromadnú dopravu a zlepšenie pešej dostupnosti (7).

Predovšetkým je však dôležité smerovať investície tam, kde sú najviac potrebné – do oblastí miest, kde je nedostatok kvalitných verejných priestorov a kde zároveň žijú ľudia s menším príjmom. Kvalitné verejné priestory sa totiž v súčasnosti koncentrujú skôr v centrách, a teda nie vždy tam, kde sú najviac potrebné,” uviedol Samuel Achberger, humánny geograf z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Kľúčové sú dobre prepojené ulice s parkmi, námestiami, ktoré podporujú peší presun, skvalitňovanie služieb MHD, ktorá je aj cenovo dostupná, bezpečná infraštruktúra pre cyklistov, bikesharing služby pre ľudí bez bicyklu, širšie a kvalitnejšie chodníky, či odkláňanie automobilovej dopravy z peších lokalít.

V Paríži majú ambiciózny plán. Starostka mesta Anne Hildago plánuje do konca roku 2024 zrušiť 72 percent parkovacích miest v meste. Pôjde o radikálnu zmenu, ktorá má v Paríži ukončiť éru všadeprítomných áut. V Paríži chcú zaviesť princíp 15 minútovej dostupnosti pre pešiu či verejnú dopravu(8.) Tento princíp chceme zaviesť do mestského plánovania aj tu na MIBe, viac si môžete prečítať v Manifeste verejných priestorov Bratislavy.

Príprava na najhoršie – adaptácia

Paríž sa okrem odvážnych plánov v oblasti mitigácie dlhodobo púšťa aj do adaptačných opatrení (opatrenia, ktoré sa pripravujú na zhoršujúci sa stav klimatickej pohody v meste). Mesto ide premeniť známe Champs-Élysées za 250 miliónov eur na zelenú oázu. Takmer 1,9 kilometra z rozlohy centra sa stane miesto tieňa a lepšej mikroklímy. Okrem zelene sa obmedzí automobilová doprava na polovicu, cesty budú novými pešími zónami, nad ktorými sa budú týčiť alejovité stromoradia(9).

Obrázok blogu

Premena parížskeho Champs-Élysées na zelenú oázu

Napríklad Praha síce sľúbila 2 milióny nových stromov, väčšinu však vysádza v perifériách a nie v tepelných ostrovoch. Mesto ich vysadilo niečo cez 200-tisíc ale z toho len 3-tisíc v uliciach (10). Zasadiť strom v ulici je však náročný proces, ktorý okrem rôznych povolení sťažujú existujúce technické infraštruktúry pod zemou.

Viac o tom, ako stromy pomáhajú schladzovať mesto si môžete prečítať tu.

Ďalším zaujímavým príkladom zo susednej Viedne je chladiaci park. Mesto bude revitalizovať Esterházyho park, ktorý má viac ako 10-tisíc metrov štvorcových. Ambíciou je znížiť teplotu v okolí až o 6 stupňov. Okrem výsadby stromov budú v parku tri prstence tvoriace vodnú hmlu (11).

Esterházyho park vo Viedni, schladzovacie prvky a zeleň znížia teplotu o 6 stupňov

  • zelené zastávky, Białystok, Poľsko

  • Dažďová záhrada, Košice

  • Zelená fasáda, Viedeň

Modrá a zelená – ako tieto farby zachránia mestá?

V mestskom plánovaní sa rôznym druhom infraštruktúr dajú priradiť farby podľa funkcie. Šedú infraštruktúru tvoria budovy, cesty a iné mestské stavby. Modrou infraštruktúrou sú práve vodné prvky ako rieky, kanále, jazierka, mokrade či zariadenia na zadržiavanie vody. Zelená sú stromy, trávniky, parky, polia, lesy. Mestské plánovanie sa v minulosti zameriavalo len na prvú zložku a podcenili dôležitosť modrej a zelenej infraštruktúry. Sú však mestá, ktoré si to začali uvedomovať už dávnejšie a dokázali sa adaptovať na sťažené klimatické podmienky (12).

Pozitívnym príkladom je Singapur. Mesto by bolo neobývateľné kvôli obdobiam sucha a dažďov bez zásadného klimatického riešenia, no práve ich využitie modrej a zelenej infraštruktúry dokázalo mesto premeniť na „Záhradné mesto“. Od roku 2008 musia všetky nové výstavby spĺňať ekologické štandardy a poskytovať priestor na život novým rastlinám (13). Keďže už desaťročia musí dovážať vodu zo susedných krajín, aby si doplnil zásoby, Singapur už v 70. rokoch spustil rozsiahle kampane na prestavbu svojho mesta na popredný príklad zelenej infraštruktúry a inteligentného hospodárenia s vodou.

V súčasnosti integruje tri kľúčové stratégie: zbiera každú kvapku dažďovej vody, opätovne využíva vodu (recyklácia vody) a odsoľuje morskú vodu. Dve tretiny povrchu mesta sú teraz schopné zachytávať dažďovú vodu a väčšinu tejto vody odvádzať rôznymi tunelmi do 18 nádrží.

Riešenia v Bratislave

Bratislave dlhodobo chýbala vízia pre ochranu pred klimatickou krízou. Útvar hlavnej architektky hlavného mesta v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK vytvorili Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy. „Atlas predstavuje prvé kvantitatívne hodnotenie zraniteľnosti mesta na vybrané prejavy zmeny klímy a ich dopady na obyvateľstvo a kritickú infraštruktúru. Atlas sa zameriava na hodnotenie dopadov: vĺn horúčav a extrémnych horúčav na obyvateľstvo, intenzívnych zrážok na obyvateľstvo, na cestnú infraštruktúru a na budovy v rámci zastavaného územia HM SR Bratislavy.“ (14)

Mesto konečne uznalo dôležitosť tejto témy, a tým, že v atlase dokázalo identifikovať problematické zóny v meste, vie prioritizovať a lepšie plánovať nové riešenia.

Dobrými adaptačnými opatreniami sú napríklad zelené riešenia v podobe trvalkovej výsadby na Karlovesko-dúbravskej radiále, či rôzne iné prírode-blízke adaptačné opatrenia po meste. Najväčšie územie, o ktorom rozhodla medzinárodná súťaž je Živé námestie, kde architekti prinášajú hneď niekoľko adaptačných riešení, od zberu zrážkovej vody až po chladiace prvky. Ďalej je to podpora biodiverzity a okrem toho, že rozkvitnuté kvety po celom meste pôsobia esteticky, sú dôležitým prvkom aj pre opeľovačov v meste.

Medzi menej očividné zmeny, ktoré taktiež majú vplyv na zníženie emisií v meste je zvyšovanie kvality mestskej dopravy, zavádzanie nových bus-pruhov, či cyklociest. V rámci mestského plánovania sa počíta aj s apelom na nový územný plán, ktorý sa taktiež bude zameriavať na znižovanie dopadov klimatickej zmeny.

Dôležité je však riešiť komplexnejšie problémy, medzi ne napríklad patrí ekologické riešenie odpadu a odpadových vôd, regulácia neekologickej výstavby a podpora zahusťovania zastavaných plôch. Ďalej mesto spustilo iniciatívu 10-tisíc stromov, v rámci ktorej plánuje vysadiť rovnomenný počet stromov do roku 2022.

Ak chce Bratislava zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre život v zhoršujúcom sa stave klimatických podmienok v meste, musí pristúpiť na komplexné a koncepčné riešenia, ktoré bude vedieť spätne vyhodnocovať a lepšie nastavovať udržateľné riešenia. Aj preto v súčasnosti pracujú odborníci na pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislava 2030. Tento plán pomenúva jednotlivé kritické body a v spolupráci s verejnosťou bude okrem iného nachádzať aj riešenia pre zvládnutie klimatickej krízy, ktoré čaká aj mesto Bratislava.

Zuzana Dzurdzíková

 1https://www.theguardian.com/environment/2019/oct/09/revealed-20-firms-third-carbon-emissions

2https://www.reuters.com/handful-cities-driving-urban-greenhouse-gas-emissions-study-2021-07-12/

3https://hnonline.sk/svet/5284907-katastrofa-v-nemecku-zaplavy-si-vyziadali-vyse-sto-obeti-cast-dialnice-sa-zrutila-do-rieky

4https://kinder.rice.edu/urbanedge/2019/09/03/how-climate-change-going-change-cities-urban-spaces

5https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18241810/

6https://edition.cnn.com/2019/01/16/health/climate-change-health-emergency-study/index.html

7https://www.bmz.de/resource/BMZ_infoblatt%20climate%20change%20mitigation%20in%20cities_en.pdf

8 https://www.forbes.com/phasing-out-cars-key-to-paris-mayors-plans-for-15-minute-city/?sh=50ef03cc6952

9https://www.theguardian.comparis-approves-plan-to-turn-champs-elysees-

10https://www.campuj.online/blog/jak-funguje-mesto-stromy

11https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/viden-buduje-chladici-park.ma-zmensit-horko-ve-meste

12http://bioveins.eu/blog/article2

13https://www.evergreen.ca/blog/entry/five-blue-green-infrastructure-projects-making-a-splash/

14https://bratislava.Atlas%20hodnotenia%20zranite%C4%BEnosti.pdf

Skryť Zatvoriť reklamu