Písmo:
A-
|
A+
Stojím na námestí. Úplne sám.
Všade okolo je kopec ľudí. Väčšina len kráča, niektorí utekajú a tí najmenší sa vozia.
No ja som niekde inde.
Nevšímam si krásne slnečné lúče predierajúce svetlé mraky skorého leta. Je mi jedno, že chlapcovi pár metrov odo mňa padla z kornútka zmrzlina.
Nevychutnávam si túto chvíľu. Som totiž na konci vesmíru.
Sedí tam starý muž a ja sa ho pýtam: „Čo je ďalej?“.
On ani len nevstane a odpovie mi stručne: „Pozri sa sám.“
Ja pozriem vôkol, rozhliadnem sa poriadne, no nič nevidím. On, skúmavo si ma prezerajúc, len podotkne: „A čo si čakal?“
Február 2008
