Každý si pod poriadnym dobrodružstvom predstavuje niečo iné. Ja mám v spomienkach jazdenie po lanách (ziplines) medzi stromami, spanie v domčeku na strome vo výške 40 m, niekoľko hodín chodenia po pralese a prebdené noci kvôli stromovým potkanom. Zoznámte sa, toto je Gibbon Experience v Laoskom pralese! :)
Túto expedíciu, ktorá začína v mestečku Huay Xai pri Thajských hraniciach vymyslel francúz Jean-François Remaux za účelom ochrany dažďového pralesa a tak od roku 2008 sem chodia ľudia z celého sveta, aby zažili toto dobrodružstvo. No a predstavte si, že v súčasnosti je v pralese postavených už 7 domčekov a to sa budujú ďalšie! Pričom im nechýba vôbec nič. Okrem sprchy, záchodu a umývadla, tu nájdete aj pitnú vodu a elektrinu.
Ak sa pýtate odkiaľ pochádza názov Gibbon Experience, tak cieľom celej expedície do pralesa by malo byť aj pozorovanie vzácnych opíc Gibbonov, ktoré sú bohužiaľ tak vzácne, že pravdepodobnosť, že nejakého uvidíte je fakt takmer nulová. Ani nám sa ich nepodarilo vidieť, ale možno sme nejaké počuli...
O tejto expedícii som sa dočítala na cestovateľskom portáli travelistan.sk a s priateľom sme sa zhodli, že chceme ísť jednoznačne do toho! Rýchlo sme teda otvorili stránky gibbonexperience.org a naše nadšenie vystriedal tak trochu šok z toho, koľko tento zážitok stojí.
Na výber máte 3 druhy expedície:
-Waterfall (3 dni) - 295 €
-Classic (3 dni) - 295 €
-Express (3 dni) - 195 €
Za 3 dni je to pomerne dosť, ale keď sme zvážili pre a proti, rozhodli sme sa do toho ísť! Zvolili sme si tú najviac náročnú expedíciu Waterfall, ktorá oproti tej Klasickej zahŕňa väčšie túry po pralese a tiež kúpanie pod maličkým vodopádom. V cene je zahrnutá aj strava na strome (raňajky. obed, večera). Jedla bolo dosť a spätne musím uznať, že sme vôbec nehladovali.
Pred absolvovaním tohoto zážitku som sa pri predstave, aké nebezpečenstvá budú na nás číhať v Laoskom pralese začínala trochu klepať. Predsa len, boli sme varovaní, že v domčeku bývajú tarantuly, stromové potkany, v pralese pijavice a to nehovorím o jedovatých hadoch, húseniciach a ďalších krvilačných obyvateľoch pralesa.
Ale my sme to zvládli a po návrate do civilizácie sme boli plný adrenalínu a hormónov šťastia. Domov sme si priniesli spomienky zo zážitku, na ktorý nikdy nezabudneme. Preto pokiaľ budete mať cestu do Thajska alebo Laosu nevynechajte tento zážitok, pretože stojí za tie peniaze! :)
To, ako sme celý tento zážitok zvládli si môžete pozrieť na nasledujúcich fotkách. Ku každej som pridala komentár:
Celá expedícia začína v kancelárii mestečka Huay Xai o 9 ráno. Čakali tu už všetci účastníci Gibbon Experience. Po poučení o bezpečnosti sme nasadli do malých dodávok a vyrazili smerom do pralesa. Cesta trvá až 2 hodiny, pričom tú prvú sme išli po asfaltovej ceste plnej zákrut a oproti tej druhej časti bola pomerne nudná.
Potom sa však trasa zmenila a auto odbočílo prudkým kopcom dolu do rieky, cez ktorú sa bez problémov prebrodilo a my sme pokračovali ďalej po bahnitej ceste smerom do džungle. Našťastie nebolo po daždi, takže cesta bola vo väčšine úsekov suchá. Aj napriek tomu sme v cieľovej dedinke sme vystúpili úplne vyhrkaní.
Na začiatku výletu sme sa mali rozdeliť do 2 skupín, pričom jedna mala ísť k vodopádu prvý deň a druhý deň sa mali skupinky prehodiť. Z nejakého dôvodu chcela ísť väčšina k vodopádu hneď prvý deň a tak sme v našej skupinke zostali iba šiesti spolu s našim super sprievodcom Pisanou.
Prvý deň nás čakali zhruba 2 chodiny chôdze po džungli a jazdenie po niekoľkých lanách. Keďže väčšina trasy viedla do kopca, tak sme sa najskôr posilnili sendvičmi, ktoré boli zároveň našim obedom.
Takto za sebou sme nasledovali nášho sprievodcu po pralese a našu cestu obklopovali z každej strany vysoké bambusy. Ako vidíte väčšinu cestu sme kráčali po suchom blate. Mali sme šťastie, že nám ani raz nepršalo a tým pádom sme nemali ani pijavice. Viem si však predstaviť, že v období dažďov, to musí byť trochu iný zážitok, počas ktorého sa vám šmýka či už do kopca alebo z kopca a na nohách si nájdete prisatých návštevníkov. My sme mali celú dobu modrú oblohu a krásne nám svietilo slniečko.
P.S.: Boli sme tu v polovici decembra.
Okrem dobrého počasia nám bol pridelený fakt super sprievodca Pisanou, ktorý nás zabával vtipmi, hádankami a príbehmi. Na druhú stranu nás učil od začiatku samostatnosti a potom, čo sme dorazili do nášho prvého domčeka odišiel preč a my sme si mohli robiť okruhy po lanách. Druhú noc pritvrdil ešte viac a nechal nás spať na strome úplne samých medzi potkanmi :D
Vtipné bolo aj jeho meno s ktorým som mala zo začiatku problém aj keď ho mal napísané na tričku, ale po čase sme si vymysleli skvelú pomôcku, že Pisanou = Peace on you. A keď som si povedala túto vetu, hneď som vedela jeho meno.
Ako som spomínala hneď na začiatku domčeky sú vybavené aj kúpeľnou so záchodom, umývadlom a sprchou. Sprchovať sa na strome s výhľadom na prales je jedinečný zážitok. Pripravte sa ale na studenú vodu, takže v tej sprche asi nebude chcieť stráviť dlhú dobu. :)
Domčeky na strome sú pomerne veľké. V pohode sa tu vyspí aj 10 ľudí, pričom každá dvojica má svoje matrace, periny, vankúše, obliečky a vlastný stan, ktorý predstavuje vysiaca plachta. Keďže bolo na streche niekoľko pavúkov obrích rozmerov, predtým než sme sa uložili na spánok sme prešli každý kúsok plachty a poriadne ju zastrčili pod matrace.
Osobne som sa ráno necítila úplne sviežo vzhľadom k tomu, že som takmer celú noc prebdela strachom. Ako náhle sme na strome zhasli svetlá (áno je tam aj elektrina), celý prales ožil. Prišli nás navštíviť hlavne stromové potkany, pred ktorými sme si museli schovať jedlo, šampóny a všetko tekuté do plastového boxu. No a potom sme iba počúvali ako cupitajú okolo našich hláv a hryzkajú to čo zostalo v smetnom koši. Ľutovala som, že nemám so sebou štuple! :D
Zaujímavé bolo to, že sme sa každé ráno prebudili do úplnej hmly a nevideli sme ani na krok. O to viac bola dobrodružnejšia jazda po lanách (ziplines) počas nášho ranného okruhu. Vrátili sme sa z neho úplne špinavý, keďže nám špinavá voda usadená na lanách kvapkala na tvár a mikinu.
Video z jazdy v rannej hmle si môžete pozrieť TU: https://www.youtube.com/watch?v=AzbZTWkqaRM
Okrem obedov sme jedli vždy v domčeku na strome. Ráno o 8 nám doniesol náš guide Pisanou raňajky a večer o 5 večeru. K tomu nám vždy pripravil aj kávu a čaj, pričom vodu ohrial na ohni mimo domček. Základ každého jedla bola samozrejme ryža a k tomu boli väčšinou rôzne druhy zeleniny a mäso. Vzhľadom k tomu, že sme boli iba šiesti zostávalo nám aj jedlo navyše.
Druhý deň sme sa presunuli do inej časti pralesa k druhému domčeku a vďaka krásnemu počasiu nechýbalo ani kúpanie pri vodopáde. Voda bola fakt ľadová, ale bolo to super osvieženie.
Na záver iba dodám, že jazdu po lane zvládne naozaj každý. Stačí dodržiavať základné bezpečnostné pokyny, ktoré sa veľmi rýchlo naučíte a aj keď zastanete pred cieľom môžete tam jednoducho prerúčkovať. Nebojte, viazanie vás pevne drží a nepotrebujete k tomu extra silu.
Páčil sa vám náš zážitok v Laoskom pralese? :) viac dopodrobna ho opisujem v článku na svojom blogu, ktorý nájdete TU ---> http://travelismus.com/najvacsim-zazitkom-v-laose-bola-gibbon-experience/
Ďalšie inšpiratívne fotky nájdete na mojom instagrame ---> https://www.instagram.com/travelismus/
Zdraví vás dobrodružne naladená Michaela z blogu Travelismus :)
