Priblizne do 2500 metrov nas odviezol autobus a zvysnych 500 metrov sme si museli vyslapat sami. Co by teda nebolo az take zvlastne, keby tych 500 metrov netvorili schody. Cela hora je popretkavana malymi chodnikmi tvorenymi poctivo naukladanymi schodami. Ono sa to nezda, ale po dva a pol dnoch chodenia po schodoch sme mali celkom slusnu svalovku.
Vyrazame zo Chengdu skoro rano, ale kym sa na stanici dohovorime kam vlastne chceme ist, tak nam to chvilu trva. Autobus nas vyhadzuje na konecnej - v tej spominanej 2500-ovke asi o stvrtej poobede. Privita nas hmla a chladny vzduch. Po mensom zavahani, ci zostat na noc v nedalekom klastore alebo vybehnut tych 'len' 500 metrov na vrchol sa vydavame na cestu.
Patsto metrov schodov hore kopcom sa nam zda ako cela vecnost a sami seba sa pytame, ci nam to vobec stoji zato. Ako 'spravni' turisti sme si sprievodcu precitali len tak zbezne a tak ani len netusime, ze ten vystup na Golden Summit naozaj stoji zato...
Golden Summit v hmle
Ta sa v priebehu par minut doslova posuva o niekolko sto metrov nizsie a nam sa naskyta nadherny vyhlad.
Zlaty pavilon na Golden Summite.
Strieborny pavilon na Golden Summite.
Vyhlad z Golden Summitu
Mali sme stastie, ze sa hmla rozplynula. Nie vzdy je tomu tak, o com sme sa presvedcili na druhy den rano. Po par minut cakania sme to vzdali a vybrali sa zoslapat 3000 metrov schodov smerom nadol.
Samotna hora Emei Shan...
Chodniky su otvorene pre kazdeho a niektore nizsie polozene klastory su dostupne aj priamo autobusom. A aby som veci uviedla na pravu mieru tak aj na Golden Summit sa da dostat tusim lanovkou. Tieto alternativy sme vsak my vylucili. Prespat sa da na mnohych miestach v klastoroch, len si treba vypocitat, ci tam stihnete prist este pred sumrakom.
Jeden z klastorov, v ktorom sme spali...
Treba si dat pozor, aby ten klastor, ktory si vyhliadnete ako noclaharen nebol len schatralou budovou.
Tento klastor je uz v nizsej polohe a je aj viac navstevovany a udrziavany.
Cely prechod horou bol super zazitok a patril jednoznacne k nasim 'top'. Casto sa stalo, ze sme isli aj hodiny bez toho, aby sme stretli co i len jedneho cloveka.
Zaverom snad este jeden zazitok, co nas chytil za srdce. Vsetky tie schody, ktorych je na hore tisice tam svojpomocne vynasaju Cinania (muzi aj zeny) na chrbtoch a od rana do noci ich opravuju. Nosici su plateni od vahy - cim tazsi je kamen, tym vacsia je vyplata. Nie sme si isti, kolko za taky jeden kamen mozu dostat, ale odhadom... velmi malo, kedze si mnohi z nich od nas pytali peniaze na jedlo.
Jedno viem urcite - nosicom schodov by som nechcela byt...
