Totizto... sme sa docitali, ze tento park je najlepsim miestom na pozorovanie vtakov, co nas vcelku zaujalo. Akurat ze sme si ten clanok asi nedocitali do konca - je sice najlepsim miestom, ale len od novembra do juna. V tomto obdobi sa miestne mocariska zaplnia vodou a stavaju sa domovom pre tisice roznych vtakov migrujucich zo severu. Vo zvysnych mesiacoch roka tam nie su ani vtaky a ani mociare, dokonca ani jedina kvapka vody ako sme sa na vlastne oci presvedcili (my iduci tam v septembri).
Mociare su jednym z viacerych ekosystemov parku. V zime su plne vody a v lete vysusene. Okrem mociarov park tvoria aj pobrezie Atlantickeho oceana, piesocne duny a miestne lesy. Do parku sa neda dostat vlastnym autom, len cez miestnych sprievodcov. Na pesiu turu je park privelky a tak sme si zaplatili asi stvorhodinovy vylet aj so sprievodcom v miestnom centre El Acebucho.
Cesta vedie najskor po piesocnych dunach.
Postupne sa duny menia na lesny porast.
Pri lepsej fantazii si clovek domysli vodu a vtaky, pri tej horsej na fotke vidi len kona na vyschnutom dne mociara.
Cesta naspat vedie po pobrezi Atlantiku.
Uprimne, nelutujeme, ze sme tam boli aj ked sme nenasli to, co sme hladali. O to viac sa tesime na jeho dalsiu a dufam, ze uz lepsie naplanovanu navstevu.
Cestu do Cadizu si musime predlzit o niekolko desiatok kilometrov, kedze park Donana je pre auta neprejazdny. A tak smerujeme na sever a potom zase na juh a cestou sa zastavujeme v Jerez de la Frontera.
Jerez nie je velke mesto, ale zato o to krajsie. Okrem klasickej katedraly a Alcazaru je mesto a aj cely region znamy svojimi Sherry Bodegas. Nanestastie sa nam nepodarilo dostat ani do jednej z nich.
A konecne Cadiz... Najviac nas uputava vyhlad zo zapadnej veze cadizskej katedraly.
Z Cadizu nase cesty vedu do Gibraltaru - anglickej kolonie so spanielskym nadychom, prirodnou rezervaciou a jedinymi divoko zijucimi primatmi v Europe - makakmi.
