Granada nesklamala. Prvy den si objednavame listky do Alhambry na den druhy... a zatial sa vyberame do Sierra Nevady.
Priblizne 20km od Granady sa nachadza lyziarske stredisko, ktore vsak na jesen ziva prazdnotou. Tak sa vyberame este vyssie - do Narodneho parku Sierra Nevada. Autom sa da vyjst pomerne vysoko a aj tam najdete nejake to obcerstvenie a mensie informacne centrum. Zistujeme si, kde by nas tak nohy mohli zaviest a vyberame si druhy najvyssi vrch - Pico de Veleta (3392m). Priblizne kazde dve hodiny tam chodi aj minibus, ktory vas zavezie takmer pod vrchol. Volime moznost druhu a zda sa nam, ze nekonecne dlho slapeme nahor k nasmu cielu.
Ten zakriveny spicak v pozadi je Pico de Veleta
Sierra Nevada je ako mesacna krajina a mierne nas to prekvapilo. Dostat sa na Pico - mohli sme si vybrat z tisicich ciest, len s jednou podmienkou.... nezabudnut, ktory je ten spravny a kade vedie cesta spat.
V Sierra Nevade tak ako v kazdych horach sa rychlo meni pocasie. My sme mali stastie a ciernavu sme pozorovali uz z bezpecnej vzdialenosti - aspon na chvilu. Burka nas nakoniec dobehla okolo tretej rano, ked sme sa v stane obracali na druhy bok.
Ani dazd a neprijemne pocasie nas vsak neodradilo od navstevy Alhambry.
Alhambra je impozantna pevnost rozprestierajuca sa na mensom navrsi La Sabika.
Povodne postavena v 9. storoci, v 13/14 storoci sa stava vyznamnym centrom Nasridskych emirov. Najviac pozornosti sa venuje Palacu Nazaries - skvostu islamskej architektury v Europe, ktory bol inspiraciou pre mnohych umelcov.
Pre mna bola navsteva Alhambry presne takym skvelym zazitkom, ako som si vzdy predstavovala. Navstevuje ju sice denne tisice turistov a clovek si nejaku tu radu vystoji, ale myslim, ze to stoji za to.
Okrem Alhambry je Granada velmi prijemne mesto a tie dva - tri dni sa tam clovek urcite nudit nebude.
Opustame Granadu a pred nami je uz len posledna zastaka - Cordoba.
