Napíšem to presne tak ako to celé vnímam.
Pokiaľ Západ, Európa, Rusko ustúpia, a to už z akýchkoľvek pohnútok – či zo zbabelosti, oportunistickej vypočítavosti, či úbohého ignoranstva – povzbudí to Putina k pokračovaniu, ktorého Krym bol iba začiatkom.
Použije osvedčené metódy k dopredu zrejme technicky pripravenému spôsobu myslenia, zakotvenému pokusu o obnovu rozšírenia impéria na úkor osamostatnených provincií. Takže v priebehu jednej noci môžeme byť znovu postavení pred holý fakt, že tajomné neidentifikovateľné (Ruské) jednotky a miestna „domobrána“ ovládli celú oblasť Juhozápadnej Ukrajiny – medzi Krymom a Podnesterskom – prípadne aj celú Cheronskú oblasť.
Pamätám si ako sme sa na strednej škole učili na hodine dejepisu, že agresor či imperiátor – dobyvateľ sa nikdy neuspokojil s pôvodne stanovenými či preferovanými cieľmi a požiadavkami, ak mu bola vnuknutá reálna predstava získať ešte väčšiu korisť, moc či slávu.
Málokto si uvedomuje, že anexia Krymu sa môže v Globalizovanom svete pripomenúť aj v zdanlivo nesúvisiacich oblastiach a ovplyvniť tak napríklad aj situáciu v Sýrií, Venezuele alebo KĽDR, keďže práve vďaka zvýšenej pozornosti na konflikt medzi Európou a Ruskom sa dostanú do ďalšej oblasti mimo zorného pola verejnej mienky, taktiež akcia schopnosť Západu bude “rozobraná“ a tým pádom oslabená, čo samozrejme s chuťou využijú rôzni regionálni diktátori a teroristické siete na realizáciu svojich celoživotných plánov.
Z toho mi jediné logické riešenie vychádza a to je, že na Ruskú intervenciu na Ukrajine doplatí ako už to býva obľúbeným zvykom tretia strana a to budú obyvatelia Sýrie, ktorých bude môcť Asadov režim v tieni záujmov sveta úplne v pohode vyvraždiť. Budú to aj kórejskí a venezuelskí komunisti, kalkulujúci s tým, že Západ je zaneprázdnený riešením krízy na svojich vlastných hraniciach a tým pádom sa súrne pripravujú na prípadnú obranu vlastného teritória a ani superveľmoc USA si nemôže dovoliť v takejto situácii trieštiť svoj vojenský potenciál paralelným zásahom na niekoľkých miestach planéty a tiež si musíš zvoliť svoje jasné priority.
Myslím si, že je vysoká pravdepodobnosť na zopakovanie scenáru, ktorý sa v histórií už veľakrát osvedčil. Ten scenár, ktorý použil Sovietsky zväz v Suezskej kríze na to, aby vykonal „recipročnú agresiu“ proti Maďarsku v r. 1956, alebo keď v dobe vrcholiacej vietnamskej vojne Sovietské vojská a armády Varšavskej Zmluvy vtrhli do Československa v roku 1968.. áno to bolo vtedy, keď nás oficiálne chceli tak kamarátsky ochrániť, lenže vlastne ani nemalo byť pred kým.
Vrátim sa späť k našim Východným susedom, ktorí prehrali svoju vojnu bez jediného výstrelu, skôr než stihli vyjadriť vlastný odpor alebo názor.
Je veľa spôsobov, ktorými by sa dalo uvažovať o tom čo je správne a kto má na čo právo.
Vojna určite nie je správne riešenie konfliktov a tohto všetkého a je smutné, že ešte stále nie je tabu. Je smutné, že ľudstvo sa stále potrebuje poučovať. Poučené generácie ale vymrú, tie ďalšie sa to potom už len učia a zrejme a ako máme práve možnosť vidieť aj oni majú nutnú potrebu veci pochopiť tým, že sa im stanú.
