Celý život hľadáme niekoho, o koho by sme sa mohli oprieť. Hľadámeniekoho, s kým by sme neboli sami a pri kom by sme pohopili význam slovmať rád a milovať. Niekoho, kto by tu stál pri nás v najhoršom, kto bynás objal a pošepkal nám, že sa nemusíme báť, že je tu s nami. Celýživot hľadáme lásku. Ten pocit, keď sa vznášame a život je krásny!
Ten pocit som zažila... Teraz hovorím o tej skutočnejláske. O motýlikoch v bruchu a o pocite, že mi sdce vyskočí z hrudezakaždým, keď si sa pozrel mojím smerom. O smútku, ktorý som zažívalavždy, keď si nebol pri mne a nevidela som Tvoj úsmev. O Tvojom pohľadea našich spoločných rozhovoroch o ničom... Vznášala som sa. Milovalasom a bola som milovaná...
Ty si bol ten, kto mi ukázal, akéto je, keď ma má niekto rád. Všetky tie večery, nežné dotyky Tvojichrúk a bozky na krk... Boli to najkrajšie chvíle v mojom živote. A keďsa Tvoje pery prvý raz dotkli mojich, nemohla som uveriť, že konečnesom aj ja raz skutočne šťastná... Dával si mi lásku a pocit, že som tájediná. Že všetko bude v poriadku a že o ten pocit nikdy nemôžemprísť...
Teraz už viem pravdu. Bol to sen..... Bola to hra, ktorúsi Ty hral a ja som tá porazená. Porazená vlastnými citmi, porazenáláskou, ktorú som Ti dávala. Neľúbiš ma. Neľúbiš a ani si nikdyneľúbil... Tvoje srdce patrí inej. ...alebo iným?! Je to jedno, užviem, čo som potrebovala.
Ale aj tak Ti ďakujem. Za to, žesi sa tváril, že som tá jediná. Za to, že si ma naučil milovať aj ceznenávisť. A za to, že si mi aspoň na chvíľu dal šťastie.
Nikdy na Teba nezabudnem...
