Opäť sme raz boli sami.
Ďalších pár minút len o nás dvoch.
Dotýkali sme sa kolenami,
no ty si bol zahĺbený do domácich úloh.
Hľadala som tvoj pohľad, veď
očami vraj poviem všetko.
Nevrátila sa však ku mne odpoveď,
či má ma rád aspoň niekto.
Skúšala som aj letmé úsmevy,
čo azda odomkli by bránu milencov.
A ty si stále hryzieš do pery
nad tretiou mocninou?!
Tak prezraď, ako ukázať,
že milujem tvoje oči?
Povedz mi, ako dokázať,
že si to ty, o kom snívam v noci?
Je to, čo chceš, úprimnosť?
Mám ti to povedať priamo,
kľačiac pred tebou?
Dobre, skúsim. Aj tak mám už dosť
tejto hry plnej inotajov.
Podídem k tebe a zašepkám, koľko pre mňa znamenáš.
Ako sa trasiem, už len keď hľadíš mojím smerom.
Aká som šťastná, keď sa nám občas stretnú kolená
a roztápam sa, keď začujem tvoje meno...
