Vlak

Na konečnej nik nečaká,

bolesť tam bude sedieť sama.

Láska a nenávisť ju opustili,

bezbrannú poslali do neznáma.

Chuderou ňou opovrhujú

a všetci sa jej stránia.

Nebráni sa, radšej ticho zomiera,

nežná čierna dáma.

Revízor naťahuje bledé pazúry,

smrť sa mi škerí do očí,

vlak spomaľuje pred Hlavním nádražím,

cesta bolesti je na konci.