Mnoho ludi sa totiz zabudlo smiat. Maju pocit, ze su nestastni a utapaju sa v ziali. A pritom by casto stacilo, keby neboli chamtivy, nechceli stale viac a viac a uvedomili si, co im uz zivot dal... Aky je k nim vlastne stedry!
Ako pri mojej rocnikovej praci... Trinast vrcholne pesimistickych basni od Kraska... Nestazujem sa, poezia to je pekna, basnicke prostriedky ma uzasne! Ale ten smutok! Sklamanie, pocit vlastneho zlyhania...! Pritom, ked som to porovnavala s jeho zivotopisom, nemal dovod byt nestastny! Mal pracu, ktora ho bavila a naplnala, mal priatelov, uznanie, lasku... Co viac mohol chciet?! Preco sa clovek, ktory mohol byt stastny a zit pokojne az do smrti, zaoberal myslienkami na vlastny koniec, na utrpenie a nestastie vo svete okolo neho?
A potom som si uvedomila, ze vlastne robim to iste! Ved by som mohla byt celkom stastny clovek... Co to trepem, ja SOM stastny clovek! Mam perfektnu milujucu rodinu (i ked si obcas lezieme na nervy), skvelych priatelov (tych najuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuzasnejsich na svete!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!), som zamilovana (sice zatial nestastne, ale ON sa uz coskoro uvedomi :D ), navstevujem elitnu skolu a podla vsetkeho ma caka aj slubna buducnost... Preco by som ja mala byt nestastna?!
Je skvele si to uvedomit... Zacnete brat zivot z inej stranky, nie ako svojho nepriatela... Zacnete si uvedomovat radost inych ludi, kvitnuce kvety, detsky smiech, hviezdy,... A este kopu dalsich drobnych detailov, ktore robia kazdy den vynimocnym a krasnym!
