Ja si osobne myslím, že problém nie je ani tak v škole ako v ľuďoch. Ak sa raz niekto rozhodne ísť na vysokú školu musí rátať s tým, že sa tam bude musieť učiť. Niekto si možno povie, že je to samozrejmosť. Bohužiaľ nie je. Veľa študentov sa rozhodne ísť študovať s myšlienkou bezstarostného ničnerobenia a užívania si študentského života. A keď príde prvé skúškové zrazu sa všetko zmení. Stres a panika sú na dennom poriadku. Študenti sa začnú sťažovať na to ako je možné, že sa musia naučiť 30 strán textu, ktorý im nič do života nedá. A viete čo je zaujímavé? Možno vám tých 30 strán do života naozaj nič nedá ale vaším spolužiakom možno áno. Treba si uvedomiť, že každý z nás je iný, študujeme síce rovnaký odbor ale to nie je podmienkou rovnakého myslenia.
Študenti, ktorí nie sú spokojní s tým čo sa na škole naučia sú zdrojom negatívnej kritiky. Očakávajú oveľa viac, či už od pedagógov alebo vybavenia učební, no sami preto nespravia nič. Ja som zástancom toho, že ak sa mi niečo nepáči, som nespokojná alebo mám potrebu to kritizovať tak v prvom rade sa musím pozrieť sama na seba. Potom sa môžem snažiť to zmeniť a ak to nepomôže alebo nevyrieši môj problém môžem hocikedy odísť. Pointa je v tom, že ak niekto na škole spokojný nie je má právo kedykoľvek odísť tam, kde spokojný bude. Ľudia si však zvolia tú druhú alternatívu.
Na druhej strane je pravda, že kvalita by mohla byť vyššia. Kvalita môže byť vždy vyššia. Aj tie najlepšie vysoké školy na svete sa neustále snažia zvýšiť kvalitu. Lenže samozrejme u nás na Slovensku je jednoduchšie povedať: „Všetky vysoké školy sú nekvalitné“. Jediný výrok stačí na to, aby sme pochovali všetky nádeje absolventov na lepšiu budúcnosť. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že existuje viacero typov študentov. Tí, ktorí na vysokú školu idú aby sa niečo naučili a pripravili na zamestnanie. Druhý typ študentov škola nezaujíma a učia sa len na skúškové. Tretí typ tvoria tí, ktorým ide len o titul a ani nevedia čo študujú. Až v poslednom ročníku zistia, že: „Oh ja som doktor“. A na koniec tu máme študentov, ktorí do školy chodia ale popri nej sa venujú veciam, ktoré ich bavia a napĺňajú.
To, čo chcem povedať je, že škola nemusí byť prvoradou vo vašom živote. Človek sa môže naučiť veľa vecí aj bez titulu. Jediné čo na to potrebuje je vlastná motivácia a presvedčenie. Vysoká škola totiž nie je zárukou inteligencie a šikovnosti. Je len nástrojom na formovanie myšlienok a názorov. V konečnom dôsledku to nie je škola, ktorá je kvalitná alebo nekvalitná ale ľudia.
