Televízia Markíza napríklad v nedeľu odvysielala reportáž, v ktorej si dvaja zahraniční turisti vyskúšali cestu od bratislavskej Hlavnej stanice k Nepelovmu štadiónu počas, ktorej museli bojovať s rôznymi prekážkami- od absencie WC pre invalidov na stanici cez porozbíjané chodníky a tak podobne..... Natíska sa mi však otázka: Nestretávame sa s presne rovnakými problémami aj my? Slovensky hovoriaci invalid by síce nemal problém s nedostatočnými znalosťami anglického jazyka ľudí, ale konečný výsledok, že k WC pre invalidov by sa vzhľadom na jeho neexistenciu nedostal to nič nemení. Absencia akýchkoľvek verejných WC tiež môže potrápiť aj slovenského návštevníka, i keď našinec vzhľadom na dlhoročné skúsenosti dobre pozná fakt, že aj keď niekde na Slovensku verejné WC existujú treba sa mu určite vyhnúť obrovitánskym oblúkom. Rozbité chodníky rozhodne nezľahčujú život nielen našim invalidom, ale aj mamičkám s kočíkmi, starším ľudom a mnohým ďalším....A na rozdiel od anglicky hovoriacich turistov ani nemajú to šťastie, že na konci cesty ich čaká zimný štadión, ktorý fakt stojí za to, ako sa vyjadril cudzinec v príspevku Markízy.....Teda, možno si povedia, že je pekný alebo škaredý, to je už asi vec vkusu, ale prvé, čo našinca napadne pri pohľade na „Nepelu" je zaiste celá tragikomédia tiahnuca sa v podstate už odkedy boli MS Slovensku pridelené, zanadáva si na pána alebo pánov, ktorí si do svojich vreciek pri tejto prestavbe určite odliali slušné množstvo eur.... Ba dokonca, keď pôjdu k zimáku zo správnej strany možno im najprv padne do očí iný skvost „modernej" architektúry, ktorý by sa asi väčšmi cítil doma niekde v Abú Dhabí než v Bratislave- „široký" hotel.....
Prečo nás teda tak veľmi trápi, čo u nás zahraniční návštevníci uvidia? Samozrejme, takmer každého zabolí pri srdci, keď krajinu odkiaľ pochádzame vidíme v zahraničí prezentovanú v zlom svetle, nie je to nič špecifické len pre Slovensko, do väčšej alebo menšej miery sa s tým stretneme pri každom štáte sveta a z pravidla čím menší a menej známejší štát tým sú tieto pocity silnejšie a hlbšie zakorenené. Image Slovenska v zahraničí je samozrejme dôležitý, v prvom rade nie kvôli národnej hrdosti, ale kvôli turizmu a ekonomike. Zdá sa mi však, že tu tak trochu robíme z komára somára v tom, koľko pozornosti tomuto podujatiu a krajine, kde sa bude odohrávať budú venovať zahraničné médiá. Hokej je krásny šport, ale krajín, ktoré ho hrajú na vysokej úrovni je v porovnaní s ostatnými málo a vzhľadom na povahu tohto turnaja (absencia mnohých z najlepších hráčov kvôli play-off NHL alebo odmietnutiu účasti, v Severnej Amerike nie sú považované za dôležitý turnaj), krajiny ako Slovensko, kde sa mu počas apríla a mája venuje veškerá pozornosť by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Osobne na MS prídu prevažne fanúšikovia zo Slovenska, Česka a okolitých štátov, ktorí vedia presne ako to na Slovensku vyzerá a ani to ich (väčšinou) neodradzuje od toho, aby sa sem vrátili. Samozrejme nebude chýbať ani pravidelný kolorit zúčastňujúci sa MS- Lotyši, Fíni, Rusi.... To, či budú mať na Slovensko dobré alebo zlé spomienky bude však priamo úmerne závisieť skôr od chuti a ceny miestneho piva a výkonu toho ich tímu než od počtu bezdomovcov a graffiti spočítaných cestou na štadión. Nie, väčšina z nich by sa na Slovensko ako turisti pravdepodobne nevrátila ani, keby tu bolo úplne čistučko, oni sem predsa prídu v prvom rade na hokej a na ďalší rok poputujú do ďalšej hostiteľskej krajiny MS, zase raz predovšetkým na hokej.....
Strachujeme sa nad tým, aký dojem Slovensko urobí na cudzincov počas jedného v medzinárodnom merítku zanedbateľného turnaja. Zdá sa však, že zabúdame na ten najpodstatnejší fakt- v tom bodreli v prvom rade žijeme MY. Bordel v uliciach, bezdomovci, rozbité chodník, grafit na stenách zďaleka nie sú fenomény obmedzujúce sa len na našu hlavnú dedinu, v menšej alebo väčšej miere ich nájdeme v každom kúte Slovenska. Kvôli zahraničným návštevníkom ideme „odpratať" na pár dní bezdomovcov, prelepovať graffiti a tak podobne, proste a jednoducho chceme alebo chceli by sme sa hrať na niečo, čím nie sme len, aby sme si nepokazili image v zahraničí. Masku nám už o pár dní strhnú, keď opadajú plagáty, ale my v tom žijeme a budeme žiť stále pokiaľ s tým niečo sami neurobíme.
