V poslednej dobe najviac času trávim vo vlaku. Chodím nimi takmer každý deň. Niektorí to berú ako nutnosť či otravnú povinnosť, no ja to beriem ako relax. Je to pre mňa skvelý pocit, keď sa len tak môžem ponoriť do svojich myšlienok za zvuku hudby a užívať si chvíľku ničnerobenia. Keď sa len tak zvalím do pohodlnej sedačky v kupé, zapnem si hudbu do uší a pozerám von. Prezerám si okolitú krajinu, ktorá mi ponúka veľa krásnych zákutí. V každom kúsku krajiny nachádzam pokoj a slobodu. Len tak si jazdiť krížom krážom mestami, v ktorých som nikdy nebola, len prechádzala. Aspoň čiastočne nahliadnuť do ich sveta spoza skla. No nebavilo by vás to ? Sedieť a pozorovať to, kde sa práve nachádzate, bez toho aby z toho vyplývali nejaké záväzky voči iným ? Len tak sa pokochať.... a zase ísť ďalej.
Vždy budete mať svoj domov, do ktorého sa radi vrátite. No toto je oveľa viac emotívnejšie prostredie ako sa zdá. Stretnete nespočetne veľa ľudí, ktorí zdieľajú s vami ten istý cieľ – dostať sa niekam. Nachvíľku len tak sedieť a vnímať iných. Len na základe toho, ako vyzerajú, ako sa rozprávajú so svojim susedom, či len tak sedia a taktiež pozorujú krajinu za oknom. Môžete si utvoriť mienku akú len chcete. Je vám dovolené si myslieť o nich hocičo len chcete. Možno to bude pravda, možno lož. Vždy to budú len vaše domnienky. Slobodné domnienky, ktoré sa môžu zmeniť vo chvíli, keď si vás niekto doslova pritiahne pohľadom. Keď vás zhypnotizuje. Čo to znamená ?! Nudí sa ? Hľadá niekoho zaujímavého ? Alebo len hlúpo provokuje ? Neviete. A to je na tom to najlepšie. Môžete sa usmiať, zamračiť, či odignorovať dotyčnú osobu. Vy ste pánom situácie. Sami si určíte, kto áno a kto nie. Vždy to budú len ľudia, ktorých vidíte pravdepodobne prvý a posledný krát. Nebudú vás haniť za to, ak si o nich budete myslieť, že sú zlí, či dobrí, príťažliví, alebo nesympatickí. Sloboda mysle pracuje na plné obrátky bez možných dôsledkov. Bez toho, aby vás niekto karhal, že máte zlú mienku. A to je na tom, to najlepšie.
Na druhej strane sa môže stať aj niečo nepríjemné. Niečo veľmi zlé, čo vás vyčerpá a doženie vás k fantazíjnej beznádeji. Dovedie vás na pokraj vášho myslenia a uvažovania. Budete myslieť len na to, čo ste práve zažili a cesta vlakom sa môže stať neznesiteľnejšou, akoby ste si možno mysleli. Mne sa minulý pondelok stalo to isté. Desať minút pred príchodom do cieľovej stanice náš vlak zastavil. Žalúdok sa vám v momente stiahne na malú hrču, ktorá sa nedá rozmotať. Tiaži vás to. Vynárajú sa vám rôzne konšpiračné teórie, čo sa deje a prečo stojte. Pokazil sa vlak ? Alebo len potrebujeme počkať, kým prehodia výhybku na koľaji ? Napadlo by vás, že niekto vytúžene čakal na váš vlak a nakoniec skončil pod ním ? Nie. Nikdy by ste si túto najhoršiu možnosť ani len nechceli pripustiť. Stalo sa. Z mojej relaxačno-príjemnej cesty sa stala nočná mora. Nechcela som nič iné, len byť doma.
Určite si teraz poviete, prečo tento článok začína tak sľubne pozitívne a s nadhľadom a končím ho tak negatívne. Bohužiaľ, píšem na dve etapy ... Aj to sa stáva, aj keď sa tomu vôbec neteším.
Nakoniec, život je jedna veľká hra v ktorej sa naskytne všeličo , a aj napriek minulo- pondelkovej negatívnej skúsenosti, nezanevriem na ,mnou toľko vychvaľované, cestovanie vlakom.
PS: Mne sa vo vlaku najlepšie premýšľa, tvorí aj učí. Niečo na nich bude.... :)
